Evanjelický › Lukáš › 15

Lukáš

Evanjelium podľa Lukáša

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24

Podobenstvo o stratenej ovci1 I pri­bližovali sa k Nemu samí pub­likáni a hriešnici, aby Ho počúvali. 2 Ale farizeji a zákon­níci re­ptali a hovorili: Ten­to hriešnikov prijíma a jedáva s nimi. 3 Vtedy po­vedal im toto podoben­stvo: 4 Keby nie­kto z vás mal sto oviec a stratil by jed­nu z nich, či nenechá deväťdesiat­deväť na pu­statine a nej­de za stratenou, kým ju nenáj­de? 5 A keď ju náj­de, položí si ju s radosťou na plecia; 6 po­tom, príduc domov, zvolá si priateľov a susedov a po­vie im: Raduj­te sa so mnou, lebo som si našiel stratenú ov­cu. 7 Hovorím vám: taká bude radosť v nebi nad jed­ným hriešnikom, ktorý činí po­kánie, ako nad deväťdesiat­deväť spravod­livými, ktorí ne­pot­rebujú po­kánie. O stratenom peniazi8 Alebo: nie­ktorá žena má desať grošov . Keby stratila jeden, či nezažne sviecu, nezametá dom a nehľadá usilov­ne, do­kiaľ (ho) nenáj­de? 9 A keď ho náj­de, zvolá si priateľky a susedy a po­vie: Raduj­te sa so mnou, lebo som na šla groš, ktorý som stratila. 10 Hovorím vám: taká radosť býva pred an­jel­mi Božími nad jed­ným hriešnikom, ktorý činí po­kánie. O stratenom synovi11 A hovoril ďalej: Jeden človek mal dvoch synov. 12 Mladší z nich po­vedal ot­covi: Otče, daj mi podiel z majet­ku, ktorý mi pat­rí. A (otec) roz­delil im majetok. 13 Po ne­mnohých dňoch zo­bral mladší syn všet­ko, od­sťahoval sa do ďalekej krajiny a tam v hýrení pre­mr­hal si imanie. 14 Keď už všet­ko pre­mr­hal, na­stal v tom kraji veľký hlad a on začal núdzu tr­pieť. 15 Išiel teda a uchytil sa u jed­ného z občanov toho kraja, a ten ho po­slal na pole svine pásť. 16 I žiadal si na­pl­niť brucho od­pad­kami , ktoré žrali svine, ale nik mu nedal. 17 Vtedy vstúpil do seba a po­vedal si: Koľko náden­níkov má hoj­nosť chleba u môj­ho ot­ca, a ja tu hyniem hladom. 18 Vstanem, pôj­dem k ot­covi a po­viem mu: Otče, zhrešil som proti nebu i proti tebe 19 a nie som viac hoden menovať sa tvojím synom; prij­mi ma ako jed­ného z náden­níkov. 20 I vstal a šiel k ot­covi. Keď bol ešte ďaleko, uvidel ho otec, zľutoval sa, pri­behol, padol mu okolo krku a vy­boz­kával ho. 21 A syn mu po­vedal: Otče, zhrešil som proti nebu a proti tebe a nie som viac hoden menovať sa tvojím synom. 22 Ale otec roz­kázal sluhom: Prines­te rých­lo najk­rajšie rúcho a ob­lečte ho; daj­te mu prs­teň na ruku a obuv na nohy; 23 po­tom vez­mite vy­kŕmené teľa, za­bite ho a jedz­me a veseľme sa. 24 Lebo ten­to môj syn bol mŕt­vy, a ožil; bol stratený, a našiel sa. A začali sa veseliť. 25 Starší syn bol na poli. Keď sa vracal a pri­bližoval k domu, počul hud­bu a tanec. 26 I za­volal si jed­ného zo sluhov a vy­zvedal sa, čo je to. 27 A ten mu po­vedal: Prišiel ti brat a otec za­bil vy­kŕmené teľa, že ho do­stal zdravého. 28 Nato sa ten­to na­hneval a nech­cel voj­sť. Ale otec vy­šiel a pre­hováral ho. 29 On však od­povedal ot­covi: Po­zri, koľko rokov ti slúžim a ni­kdy som ne­pres­túpil tvoj­ho roz­kazu, ale ni­kdy si mi nedal ani koz­liat­ko, aby som sa po­veselil s priateľmi; 30 keď však prišiel ten­to tvoj syn, ktorý ti pre­hýril majetok s ne­vies­t­ka­mi, za­bil si mu vy­kŕmené teľa. 31 Ale otec mu po­vedal: Dieťa moje, ty si vždy so mnou, a všet­ko, čo mám, je tvoje; 32 ale pat­rilo sa nám veseliť a radovať. Lebo ten­to tvoj brat bol mŕt­vy, a ožil; bol stratený, a našiel sa.