Evanjelický › Lukáš › 14

Lukáš

Evanjelium podľa Lukáša

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24

Uzdravenie chorého na vodnatieľku v sobotu1 Raz v sobotu vošiel do domu ktoréhosi pop­red­ného farizeja, aby jedol chlieb, a oni Ho po­zorovali. 2 A hľa, akýsi človek chorý na vod­natieľku bol pred Ním. 3 Tu Ježiš pre­hovoril k zákon­níkom a farizejom, spytujúc sa: Do­volené je v sobotu uzdravovať, a či nie? 4 Oni však mlčali. A On siah­nuc naň, uzdravil ho a pre­pus­til. 5 Im však po­vedal: Keď nie­ktorému z vás syn alebo vôl pad­ne do stud­ne, či ho ne­vytiah­nete hneď v deň sobot­ný? 6 A ne­moh­li Mu na to od­povedať. O skromnosti a pravej pohostinnosti7 Keď spozoroval, ako si vy­berali pop­red­né mies­ta, po­vedal po­zvaným toto podoben­stvo: 8 Keď ťa nie­kto po­zve na svad­bu, ne­sad­ni si na pr­vé mies­to, aby medzi po­zvanými nebol snáď vzác­nejší, ako si ty, 9 a ten, čo po­zval teba i jeho, prišiel by a po­vedal by ti: Pre­pusť mies­to tomu! A vtedy začal by si s han­bou sedieť na po­sled­nom mies­te. 10 Ale keď ťa po­zvú, choď, sad­ni si na po­sled­né mies­to, aby ti ten, čo ťa po­zval, po­vedal, keď príde: Priateľ môj, sad­ni si vy­ššie. Vtedy budeš mať česť u všet­kých spolu­s­tolov­níkov. 11 Lebo každý, kto sa po­vyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude po­výšený. 12 A po­vedal aj tomu, čo Ho po­zval: Keď dávaš obed alebo večeru, ne­volaj si priateľov, bratov, príbuz­ných, bohatých susedov, aby ťa azda po­zvali aj oni a od­platili sa ti. 13 Ale keď dávaš hos­tinu, po­volaj chudob­ných, mr­zákov, chromých, slepých, 14 a budeš blaho­slavený, že ti ne­majú čím od­platiť, lebo do­stane sa ti od­platy pri vzkriesení spravod­livých. Podobenstvo o veľkej večeri15 Keď to počul jeden zo spolu­s­tolov­níkov, po­vedal Mu: Blaho­slavený, kto je chlieb v kráľov­stve Božom! 16 On mu však po­vedal: Jeden človek pri­pravil veľkú večeru a po­zval mnohých. 17 V hodine večere po­slal sluhu, aby po­vedal po­zvaným: Poďte, lebo už je [všet­ko] hotové! 18 Ale všet­ci sa začali jed­nomyseľne vy­hovárať. Pr­vý mu po­vedal: Pole som kúpil, musím ísť a ob­zrieť si ho; prosím ťa, vy­hovor ma. 19 Druhý po­vedal: Päť párov volov som kúpil a idem ich vy­skúšať; prosím ťa, vy­hovor ma. 20 Iný zasa po­vedal: Oženil som sa, a pre­to ne­môžem prísť. 21 Keď sa sluha vrátil, oznámil to pánovi. Vtedy sa roz­hneval pán domu a po­vedal sluhovi: Vy­j­di rých­lo na ces­ty a ulice mes­ta a pri­veď sem chudob­ných, mr­zákov, slepých a chromých. 22 Sluha po­vedal: Pane, stalo sa, ako si roz­kázal, a mies­to ešte je. 23 Vtedy po­vedal pán sluhovi: Vy­j­di na poľné ces­ty a medzi ohrady a prinúť (ich) voj­sť, aby sa mi na­pl­nil dom. 24 Lebo hovorím vám, že ani jeden z mužov, ktorí boli po­zvaní, ne­okúsi moju večeru. Podmienky učeníctva25 Raz išli s Ním veľké zá­stupy; On sa ob­rátil a po­vedal im: 26 Kto pri­chádza ku mne a ne­má v nenávis­ti otca i mat­ku i ženu i deti i bratov i ses­try, áno, i vlast­nú dušu, ne­môže mi byť učeníkom. 27 Kto ide za mnou a nenesie svoj kríž, ne­môže mi byť učeníkom. 28 Lebo keď nie­kto z vás chce stavať vežu, či si najprv nezasad­ne a ne­spočíta ná­klad, či má z čoho do­staviť? 29 Aby sa mu po­tom, keď položil zá­klad, a ne­mohol do­stavať, nezačali všet­ci, ktorí to vidia, po­smievať 30 a hovoriť: Ten­to človek začal stavať, a ne­mohol do­staviť. 31 Alebo keď kráľ má tiah­nuť do boja proti inému kráľovi, aby sa zrazil s ním, či si najprv nezasad­ne, aby sa poradil, či sa s desiatimi tisícami môže po­staviť proti tomu, ktorý s dvad­siatimi tisícami tiah­ne proti ne­mu? 32 Ak sa ne­môže, vy­šle k nemu po­sols­tvo, keď je ešte ďaleko, a vy­žiada si pod­mien­ky mieru. 33 A tak ni­kto z vás ne­môže mi byť učeníkom, ak sa ne­zriek­ne všet­kého, čo má. O soli34 Soľ je dob­rá, ale ak aj soľ stratí chuť, čím ju osolíme? 35 Ani do zeme, ani do hnoja sa nehodí, ale ju vy­hodia. Kto má uši na počúvanie, nech počuje!