Evanjelický › Lukáš › 19

Lukáš

Evanjelium podľa Lukáša

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24

Zacheus1 Po­tom vošiel do Jericha a pre­chádzal cezeň. 2 A hľa, muž menom Za­che­us, ktorý bol nad col­ník­mi a bol bohatý, 3 žiadal si vidieť Ježiša, ktorý to je. Ale ne­mohol pre zá­stup, lebo bol malej po­stavy. 4 Po­behol teda vo­pred a vy­liezol na divý figov­ník, aby Ho videl, lebo mal ísť tadiaľ. 5 Keď Ježiš prišiel na to mies­to, po­zrel hore na neho a po­vedal mu: Za­che­us, zo­stúp rých­lo, lebo v tvojom dome musím dnes zo­stať. 6 A zo­stúpil rých­lo a prijal Ho s radosťou. 7 Všet­ci, ktorí to videli, re­ptali a hovorili: K hriešnemu človeku vošiel si od­počinúť! 8 Ale Za­che­us vstal a po­vedal Pánovi: Aj­hľa, Pane, polo­vicu majet­ku dávam chudob­ným, a ak som nie­koho oklamal v niečom, vraciam to št­vor­násob­ne. 9 I riekol mu Ježiš: Dnes sa stalo spasenie tomuto domu, pre­tože aj on je synom Ab­rahámovým. 10 Lebo Syn človeka prišiel hľadať a spasiť, čo bolo za­hynulo. Podobenstvo o hrivnách11 Keď to počúvali, po­vedal ešte jed­no podoben­stvo, pre­tože bol blíz­ko Jeruzalema, a mys­leli si, že sa za­krát­ko zjaví kráľov­stvo Božie. 12 Hovoril teda: Jeden šľach­tic od­išiel do ďalekej krajiny, aby pre­vzal kráľov­stvo, a po­tom sa vrátil. 13 Za­volal si teda desiatich sluhov, dal im desať hrivien a po­vedal im: Ob­choduj­te (s nimi), kým ne­prídem. 14 Ale občania ho nenávideli a po­slali za ním po­sols­tvo s od­kazom: Nech­ceme, aby ten­to kraľoval nad na­mi. 15 Keď pre­vzal kráľov­stvo a vrátil sa, dal za­volať sluhov, ktorým roz­dal peniaze, aby zvedel, koľko ktorý vy­kupčil. 16 Prišiel pr­vý a po­vedal: Pane, tvoja hriv­na zís­kala desať hrivien. 17 Riekol mu: Správ­ne, dob­rý sluha; keď si nad málom bol ver­ný, vlád­ni nad desiatimi mes­tami. 18 Po­tom prišiel druhý a po­vedal: Pane, tvoja hriv­na vy­nies­la päť hrivien. 19 I tomu riekol: Aj ty vlád­ni nad piatimi mes­tami. 20 Prišiel iný a po­vedal: Aj­hľa, pane, tu tvoja hriv­na, ktorú som mal od­loženú v šat­ke; 21 lebo som sa ťa bál, pre­tože si prís­ny; berieš, čo si si ne­od­ložil, a žneš, čo si neroz­sieval. 22 I riekol mu: Ty zlý sluha, podľa svojej reči budem ťa súdiť. Vedel si, že som prís­ny; že beriem, čo som si ne­od­ložil, a žnem, čo som neroz­sieval; 23 prečo si teda nedal peňažníkom moje peniaze, a ja, vrátiac sa, bol by som si ich vzal s úrok­mi? 24 A po­vedal tým, čo tam stáli: Vez­mite mu hriv­nu a daj­te tomu, ktorý má desať hrivien. 25 Po­vedali mu: Pane, má desať hrivien. 26 Hovorím vám: Každému, kto má, bude dané; kto však ne­má, tomu vez­mú aj to, čo má. 27 Ale tých mojich ne­priateľov, čo nech­celi, aby som kraľoval nad nimi, pri­veďte sem a po­bite ich predo mnou. 28 Keď to po­vedal, išiel vo­pred, po­berajúc sa do Jeruzalema. Vstup do Jeruzalema29 Ako sa pri­blížil k Bet­fagé a k Betánii, k vr­chu po­menovanému Olivový, po­slal dvoch učeníkov 30 a po­vedal: Choďte do dediny, ktorá je na­proti. Keď voj­dete do nej, náj­dete os­liat­ko pri­viazané, na ktorom ni­kdy ni­kto ne­sedel. Od­viažte ho a pri­veďte. 31 A ak sa vás nie­kto spýta, prečo (ho) od­väzujete, tak­to po­viete: Pán ho po­trebuje. 32 I od­išli tí, čo boli po­slaní, a našli (všet­ko), ako im po­vedal. 33 Keď od­väzovali os­liat­ko, po­vedali im jeho majitelia: Čo od­väzujete to os­liat­ko? 34 Od­povedali: Pán ho po­trebuje. 35 A pri­vied­li ho k Ježišovi, položili svoje rúcha na os­liat­ko a po­sadili naň Ježiša. 36 Ako šiel, pre­stierali svoje plášte po ces­te. 37 Keď sa však už blížil ku svahu Olivového vr­chu, celé množs­tvo učeníkov začalo radost­ne mohut­ným hlasom chváliť Boha za všet­ky moc­né činy, ktoré videli, 38 a volali: Požeh­naný, ktorý pri­chádza, kráľ v mene Pánovom. Po­koj na nebi a sláva na výsos­tiach! 39 Ale nie­ktorí farizeji zo zá­stupu Mu hovorili: Maj­stre, za­káž to svojim učeníkom! 40 Od­povedal im: Hovorím vám: Ak títo budú mlčať, kamenie bude kričať. Ježiš plače nad Jeruzalemom41 Keď sa pri­blížil a videl mes­to, za­plakal nad ním 42 a riekol: Ó, keby si v takýto deň po­znalo aj ty, čo [ti] je ku po­koju; ale je to teraz skryté pred tvojimi očami; 43 lebo prídu na teba dni, že ťa tvoji ne­priatelia oboženú valom a ob­kľúčiac, zo­vrú zo všet­kých strán 44 a zrov­najú ťa so zemou, i tvoje deti, a nenechajú v tebe kameň na kameni, pre­tože si ne­poz­nalo čas svoj­ho navštívenia. 45 Po­tom vošiel do chrámu a začal vy­háňať predavačov 46 hovoriac im: Na­písané je: Môj dom má byť domom mod­lit­by; a vy ste urobili z neho peleš lot­rov. 47 A učil každý deň v chráme. Veľkňazi a zákon­níci, i pop­red­ní z ľudu, hľadeli Ho za­hubiť, 48 ale ne­vedeli, čo si počať, lebo všetok ľud priľnul k Nemu a po­slúchal Ho.