Evanjelický › Lukáš › 2

Lukáš

Evanjelium podľa Lukáša

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24

Narodenie Ježišovo1 V tých dňoch vy­šiel roz­kaz od cisára Au­gus­ta popísať celý svet. 2 Ten­to pr­vý popis bol vtedy, keď sýr­skym vladárom bol Kyreni­os. 3 Išli pre­to všet­ci, aby sa dali za­písať, každý do svoj­ho mes­ta. 4 Vy­bral sa teda aj Jozef z Galiley z mes­ta Nazareta do Jud­ska do mes­ta Dávidov­ho, ktoré sa volá Bet­lehem, pre­tože bol z domu a z rodu Dávidov­ho, 5 aby sa dal za­písať so svojou snúbenicou Mári­ou, ktorá bola v po žeh­nanom stave. 6 Keď tam boli, na­pl­nili sa dni, aby porodila. 7 I porodila svoj­ho pr­vorodeného syna, ob­vinula Ho plien­kami a uložila v jas­liach, lebo v nocľahár­ni pre nich nebolo mies­to. 8 A boli v tom kraji pas­tieri, ktorí nocovali na poli a strážili si v noci stádo. 9 A hľa, an­jel Pánov po­stavil sa vedľa nich a sláva Pánova ich osvietila. I báli sa bázňou veľkou. 10 Ale an­jel im po­vedal: Neboj­te sa, veď zves­tujem vám veľkú radosť, ktorá bude všet­kému ľudu, 11 lebo narodil sa vám dnes v mes­te Dávidovom Spasiteľ, ktorý je Kris­tus Pán. 12 A toto vám bude znamením: náj­dete ne­mluv­niat­ko, ob­vinuté plien­kami, ležať v jas­liach. 13 A hneď s an­jelom sa zjavilo množs­tvo rytier­stva nebes­kého, ktorí chválili Boha a volali: 14 Sláva na výsos­tiach Bohu a na zemi po­koj ľuďom dob­rej vôle! 15 Keď an­jeli od­išli od nich do neba, po­vedali si pas­tieri: Poďme až do Bet­lehema a po­zrime sa, čo sa to stalo, čo nám oznámil Pán. 16 Poponáhľali sa teda a našli Máriu a Jozefa i ne­mluv­niat­ko uložené v jas­liach. 17 Keď to videli, vy­rozp­rávali, čo im bolo po­vedané o dieťat­ku. 18 A všet­ci, ktorí to počuli, divili sa tomu, čo im pas­tieri hovorili. 19 Ale Mária za­chovala si toto všet­ko a pre­mýšľala o tom v srd­ci. 20 Po­tom sa pas­tieri vrátili, oslavujúc a chváliac Boha za všet­ko, čo počuli a videli, ako im bolo po­vedané. Obriezka a predstavenie Ježiša v chráme21 Keď prišiel ôs­my deň a dieťat­ko bolo treba ob­rezať, dali Mu meno Ježiš, ako Ho an­jel po­menoval skôr, než sa počalo v živote. 22 A keď sa minuli dni ich očisťovania, podľa zákona Mojžišov­ho prinies­li Ho do Jeruzalema, aby Ho pred­stavili Pánovi, 23 ako je na­písané v zákone Pánovom: Každý mužs­ký plod, ktorý ot­vára život, nech je za­svätený Pánovi, 24 a aby prinies­li obeť podľa slov zákona Pánov­ho: dve hrd­ličky alebo dve holúbätá. 25 Vtedy žil v Jeruzaleme človek menom Sime­on, muž spravod­livý a bohaboj­ný, ktorý očakával útechu Iz­raela, a Duch Svätý bol v ňom; 26 tomuto oznámil Duch Svätý, že ne­uvidí sm­rť skôr, ako by videl Po­mazaného Pánov­ho. 27 Vedený Duchom prišiel teda do chrámu; a keď rodičia prinies­li dieťat­ko Ježiša, aby vy­konali (všet­ko) podľa obyčaje, pred­písanej zákonom, 28 vzal Ho aj on na ramená, chválil Boha a po­vedal: 29 Teraz pre­púšťaš, Pane, svoj­ho služob­níka podľa svoj­ho slova v po­koji, 30 lebo moje oči videli Tvoje spasenie, 31 ktoré si pri­pravil pred tvárou všet­kých ľudí: 32 ako svet­lo, ktoré sa zjaví po­hanom a os­lávi Tvoj ľud iz­rael­ský. 33 Jeho otec a mat­ka divili sa tomu, čo sa hovorilo o Ňom. 34 Sime­on ich požeh­nal a po­vedal Márii, Jeho mat­ke: Aj­hľa, Ten­to je položený na pád a na po­vs­tanie mnohým v Iz­raeli a na znamenie, ktorému budú od­porovať, 35 - ale aj tebe prenik­ne dušu meč, - aby sa zjavilo zmýšľanie mnohých sŕdc. 36 A žila vtedy aj prorokyňa An­na, dcéra Fanuelova, z kmeňa Ašer. Bola po­kročilá vekom a žila s mužom sedem rokov od svoj­ho panen­stva; 37 bola to vdova osem­desiatštyriročná, ktorá ne­vychádzala z chrámu, pôs­tom a mod­lit­bami slúžiac Bohu vo dne v noci. 38 Aj ona pri­stúpila k nim v tú is­tú hodinu, chválila Boha a rozp­rávala o Ňom všet­kým, ktorí očakávali vy­kúpenie Jeruzalema. 39 A keď vy­konali všet­ko podľa zákona Pánov­ho, vrátili sa do Galiley, do svoj­ho mes­ta Nazareta. 40 Dieťat­ko však rást­lo a moc­nelo, pl­né múd­ros­ti, a milosť Božia spočívala na Ňom. Dvanásťročný Ježiš v chráme41 Jeho rodičia z roka na rok chodievali do Jeruzalema na sláv­nos­ti hodu veľkonočného barán­ka. 42 Keď mal dvanásť rokov a oni šli [do Jeruzalema] podľa obyčaje tej sláv­nos­ti (vzali Ho so sebou), 43 ale keď sa po skončení (sláv­nost­ných) dní vracali, zo­stalo dieťa Ježiš v Jeruzaleme; rodičia však ne­vedeli o tom, 44 ale sa dom­nievali, že je v zá­stupe pút­nikov, prešli deň ces­ty a hľadali Ho medzi príbuz­nými a známymi. 45 A keď Ho nenašli, vrátili sa do Jeruzalema a hľadali Ho. 46 Po troch dňoch našli Ho v chráme sedieť medzi učiteľmi, počúvať a spytovať sa ich. 47 Všet­ci, ktorí Ho počúvali, žas­li nad Jeho roz­um­nosťou a nad Jeho od­poveďami. 48 Keď Ho uvideli, preľak­li sa. A mat­ka Mu po­vedala: Synu, čo si nám to vy­konal? Aj­hľa, Tvoj otec a ja s úz­kosťou sme Ťa hľadali. 49 Od­povedal im: Čo, že ste ma hľadali? Či ste ne­vedeli, že ja musím byť vo veciach svoj­ho Ot­ca? 50 Ale oni nerozumeli slovám, ktoré im po­vedal. 51 Po­tom išiel s nimi, prišiel do Nazareta a bol im po­slušný. Mat­ka však za­chovávala všet­ky tie slová v srd­ci. 52 A Ježiš pro­spieval múd­rosťou, vzras­tom a bol milý Bohu aj ľuďom.