Evanjelický › Lukáš › 5

Lukáš

Evanjelium podľa Lukáša

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24

Bohaté lovenie rýb1 Raz, keď sa zá­stup valil na Neho, aby počúval slovo Božie, stál vedľa Genezaret­ského jazera. 2 A uzrel dve lode pri jazere; rybári už vy­stúpili z nich a prali siete. 3 Vstúpil teda na jed­nu z lodí, ktorá pat­rila Šimonovi, a prosil ho, aby máličko od­razil od brehu. I po­sadil sa a z lode učil zá­stupy. 4 Keď pre­stal hovoriť, po­vedal Šimonovi: Od­raz na hl­binu, spusťte siete a lov­te! 5 Od­povedajúc Mu, Šimon po­vedal: Maj­stre, celú noc sme sa na­máhali, a nič sme nechytili; ale na Tvoje slovo spus­tím siete. 6 Len čo to urobili, za­hr­nuli veľké množs­tvo rýb, takže sa im siete tr­hali. 7 I dali znamenie po­moc­níkom na druhej lodi, aby prišli a po­moh­li im. A oni prišli a na­pl­nili obe lode, takže sa ponárali. 8 Keď to videl Šimon Peter, padol Ježišovi k nohám a po­vedal: Odíď odo mňa, Pane, lebo som hriešny človek. 9 Hrôza sa ho totiž zmoc­nila, i všet­kých, ktorí boli s ním, nad lovom rýb, ktoré ulovili; 10 podob­ne aj Jakuba a Jána, synov Zebede­ových, spoločníkov Šimonových. I po­vedal Ježiš Šimonovi: Neboj sa, od­teraz ľudí budeš loviť. 11 Po­tom priraziac ku brehu, všet­ko zanechali a na­sledovali Ho. Uzdravenie malomocného12 Keď bol v ktorom­si mes­te, aj­hľa, bol tam muž, ú­pl­ne malomoc­ný, a keď uvidel Ježiša, padol na tvár a prosil Ho: Pane, keby si chcel, mohol by si ma očis­tiť. 13 Ježiš vy­strel ruku, dot­kol sa ho a po­vedal: Chcem, buď čis­tý! A malomocen­stvo hneď od­išlo od neho. 14 I roz­kázal mu Ježiš: Nehovor o tom ni­komu, ale choď, ukáž sa kňazovi a ľuďom na svedec­tvo obetuj za svoje očis­tenie, ako nariadil Mojžiš. 15 Ale chýr o Ňom sa tým väčšmi šíril a schádzali sa veľké zá­stupy, aby Ho počúvali a aby uzdravoval ich choroby. 16 On sa však utiahol na púšť a mod­lil sa. Uzdravenie ochrnutého17 Raz, keď učil, sedeli tam aj farizeji a učitelia zákona, ktorí sa zišli zo všet­kých galilej­ských a jud­ských mes­tečiek i z Jeruzalema, a moc Pánova bola s Ním, aby uzdravoval. 18 A hľa, mužovia nies­li na nosid­lách ochr­nutého človeka a chceli ho vniesť a položiť pred Neho. 19 Keď ho však pre zá­stup ne­mali kadiaľ vniesť, vy­šli na dom a spolu s nosid­lami spus­tili ho ot­vorom strechy do pros­tried­ku pred Ježiša. 20 Keď (Ježiš) videl ich vieru, po­vedal mu: Človeče, od­púšťajú sa ti hriechy. 21 Nato zákon­níci a farizeji začali pre­mýšľať a hovorili: Kto je ten­to, čo sa rúha? Kto môže od­púšťať hriechy, ak nie sám Boh? 22 Ale Ježiš po­znal ich myšlien­ky a riekol im: O čom pre­mýšľate v srd­ciach? 23 Čo je ľahšie po­vedať: Od­púšťajú sa ti hriechy! - a či po­vedať: Vstaň a choď? 24 Ale aby ste vedeli, že Syn človeka má moc od­púšťať hriechy na zemi, - po­vedal ochr­nutému: - Hovorím ti: Vstaň; vez­mi si nosid­lá a choď domov! 25 Ih­neď vstal pred nimi, vzal, na čom ležal, a od­išiel domov velebiac Boha. 26 A všet­ci zo­stali ako bez seba, velebili Boha a na­pl­není bázňou hovorili: Pre­podiv­né veci videli sme dnes. Ježiš v dome Léviho27 Po­tom vy­šiel, uzrel col­níka Léviho sedieť na col­nici a po­vedal mu: Na­sleduj ma! 28 A on všet­ko zanechal, vstal a na­sledoval Ho. 29 Po­tom Mu Lévi pri­pravil veľkú hos­tinu vo svojom dome. Bol tam veľký zá­stup col­níkov a iných, ktorí stolovali s ním. 30 Re­ptali teda farizeji a ich zákon­níci a hovorili Jeho učeníkom: Prečo jete a pijete s col­ník­mi a hriešnik­mi? 31 Ježiš im riekol: Ne­pot­rebujú lekára zdraví, ale chorí! 32 Ne­prišiel som volať spravod­livých, ale hriešnych kajať sa. 33 Oni Mu však po­vedali: Jánovi učeníci sa čas­to pos­tia a mod­lia, podob­ne aj učeníci farizejov, a Tvoji jedia a pijú! 34 Ale Ježiš im po­vedal: Či môžete prinútiť ženíchových družbov, aby sa pos­tili, kým je ženích s nimi? 35 Prídu však dni, keď im vez­mú ženícha, v tie dni sa budú pos­tiť. 36 Po­vedal im aj podoben­stvo: Ni­kto ne­od­trh­ne zá­platu z nového rúcha, aby za­plátal ňou staré, lebo veď po­tr­há aj nové, a na staré sa ani nehodí zá­plata z nového. 37 A ni­kto ne­vlieva nové víno do starých nádob , lebo veď nové víno roz­trh­ne nádoby, a aj ono vy­tečie, aj nádoby sa skazia. 38 Ale nové víno treba vliať do nových nádob [a oboje sa za­chová]. 39 A ni­kto, kto pije staré, nech­ce nové, lebo po­vie: Staré je dob­ré!