Evanjelický › Lukáš › 24

Lukáš

Evanjelium podľa Lukáša

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24

Vzkriesenie Ježiša1 V pr­vý deň po sobote za­včasu ráno šli k hrobu a nies­li von­né veci, ktoré pri­pravili; [boli s nimi aj nie­ktoré iné]. 2 Ale kameň našli od­valený od hrobu, 3 a keď vošli, nenašli telo Pána Ježiša. 4 Keď boli nad tým v roz­pakoch, aj­hľa, dvaja mužovia v žiariacom rúchu za­stali si vedľa nich, 5 a keď sa preľak­li a sk­lopili zraky k zemi, po­vedali im (tí mužovia): Čo hľadáte živého medzi mŕt­vymi? 6 Niet Ho tu, ale vstal. Roz­pomeňte sa, ako vám hovoril, keď bol ešte v Galilei, 7 že Syna človeka musia vy­dať hriešnym ľuďom do rúk a ukrižovať a že v tretí deň musí vstať z mŕt­vych. 8 I roz­pomenuli sa na Jeho slová. 9 A vrátiac sa od hrobu, zves­tovali toto všet­ko jedenás­tim a všet­kým os­tat­ným. 10 Boli to Mária Mag­daléna, Johana a Mária Jakubova i os­tat­né s nimi a rozp­rávali to apoštolom. 11 Ale ich slová zdali sa im byť báj­kou a ne­verili im. 12 Len Peter vstal a bežal k hrobu; keď sa na­hol a videl tam ležať len plach­ty, od­išiel a divil sa tomu, čo sa stalo. Emauzskí učeníci13 A hľa, v ten is­tý deň išli z nich dvaja do mes­tečka, vzdialeného od Jeruzalema na šesťdesiat honov , ktoré sa volalo Emau­zy. 14 A zhovárali sa o všet­kom, čo sa stalo. 15 Ako sa tak zhovárali a na­vzájom dotazovali, pri­blížil sa k nim aj sám Ježiš a šiel s nimi. 16 Ale ich oči boli zdržiavané, aby Ho ne­poz­nali. 17 Po­vedal im: Čo je to, o čom sa idúc­ky zhovárate medzi sebou? A oni sa za­stavili smut­ní. 18 Jeden z nich, menom Kle­ofáš, Mu od­povedal: Ty si zrej­me jediný z tých, ktorí sú v Jeruzaleme, a ne­vieš, čo sa v ňom po tieto dni stalo. 19 Opýtal sa: A čo? Od­povedali Mu: Čo sa stalo s Ježišom Nazaret­ským, ktorý bol muž prorok, moc­ný v skut­koch a slovách pred Bohom a pred všet­kým ľudom, 20 ako Ho veľkňazi a naši pop­red­ní mužovia dali od­súdiť na sm­rť a ukrižovať. 21 A my sme dúfali, že On vy­kúpi Iz­rael, ale dnes je už tretí deň, ako sa to všet­ko stalo. 22 A na­pl­nili nás úžasom aj nie­ktoré ženy spomedzi našich, ktoré na svitaní boli pri hrobe, 23 a keď nenašli Jeho telo, prišli a po­vedali, že sa im aj an­jeli zjavili, ktorí hovoria, že žije. 24 I nie­ktorí z našich od­išli ku hrobu a našli ho tak, ako aj ženy po­vedali, ale Jeho ne­videli. 25 On im po­vedal: Ó, nerozum­ní a leniví srd­com veriť všet­ko, čo hovorili proroci! 26 Či to Kris­tus ne­musel pre­tr­pieť a (tak) voj­sť do svojej slávy? 27 Po­tom počnúc od Mojžiša a všet­kých prorokov, vy­kladal im v Pís­mach všet­ko, čo bolo o Ňom. 28 Vtom sa pri­blížili k mes­tečku, do ktorého šli, a On sa tváril, že ide ďalej. 29 Ale zdržiavali Ho: Zo­staň s na­mi, lebo sa zvečerieva a deň sa už na­chýlil. Vošiel teda, aby zo­stal s nimi. 30 A keď stoloval s nimi, vzal chlieb, dob­rorečil, lámal a podával im. 31 Tu sa im ot­vorili oči a po­znali Ho. Ale On im zmizol. 32 I po­vedali si: Či nehorelo v nás srd­ce, keď nám hovoril ces­tou a vy­svetľoval Pís­ma? 33 A vstali v tú hodinu, vrátili sa do Jeruzalema a našli zhromaždených jedenás­tich a tých, čo boli s nimi. 34 Títo hovorili: Vskut­ku, vstal Pán a ukázal sa Šimonovi. 35 Vy­rozp­rávali aj oni, čo sa stalo na ces­te, a ako Ho po­znali podľa lámania chleba. Ježiš sa zjavil v Jeruzaleme36 Keď o tom­to hovorili, po­stavil sa On sám medzi nimi a riekol im: Po­koj vám! 37 Poľakaní a zdesení sa dom­nievali, že vidia ducha. 38 I po­vedal im: Čo ste pre­strašení a prečo sa vám rodia v srd­ci po­chyb­nos­ti? 39 Po­zrite na moje ruky a nohy, že som to ja. Dot­knite sa ma a pre­svedčte sa, že duch ne­má kos­ti a mäso, ako vidíte, že ja mám. 40 Keď to hovoril, ukázal im ruky a nohy. 41 A keď od rados­ti ešte ne­verili a divili sa, po­vedal im: Či máte tu niečo zjesť? 42 Podali Mu kúsok pečenej ryby [a plást medu]. 43 Vzal teda a jedol pred nimi, 44 hovoriac im: Toto sú moje slová, ktoré som vám hovoril, keď som bol ešte s vami, že sa všet­ko musí spl­niť, čo je na­písané o mne v zákone Mojžišovom, v prorokoch a v žal­moch. 45 Vtedy im ot­voril roz­um, aby po­chopili Pís­ma. 46 Riekol im: Tak je na­písané, že Kris­tus musel tr­pieť a na tretí deň vstať z mŕt­vych 47 a že sa musí kázať v Jeho mene po­kánie na od­pus­tenie hriechov všet­kým národom, počnúc od Jeruzalema. 48 Vy ste sved­kovia toho. 49 A hľa, po­sielam na vás za­sľúbenie Ot­covo. Vy však zo­staňte v mes­te, kým nebudete vy­strojení mocou z výsos­ti. Ježišovo vstúpenie50 Po­tom ich vy­viedol von až k Betánii, zdvihol ruky a požeh­nal ich. 51 A keď ich žeh­nal, vzdialil sa od nich a bol unášaný do neba. 52 A oni sa Mu po­klonili a vrátili sa s veľkou radosťou do Jeruzalema 53 a boli stále v chráme, chváliac Boha a dob­rorečiac Mu. [Amen.]