Evanjelický › Lukáš › 18

Lukáš

Evanjelium podľa Lukáša

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24

Podobenstvo o bezbožnom sudcovi1 A po­vedal im podoben­stvo, ako sa im treba vždy mod­liť a ne­ochabovať. 2 Hovoril: V ktorom­si mes­te bol sud­ca, Boha sa nebál a človeka nehan­bil. 3 A bola v tom mes­te vdova, ktorá chodila k nemu a prosila ho: Za­staň sa ma proti môj­mu protiv­níkovi! 4 Ale on dlho nech­cel. Po­tom si však po­vedal: Čo sa aj Boha nebojím ani človeka nehan­bím, 5 ale že ma táto vdova unúva, za­stanem sa jej, aby na­koniec ne­prišla a nedokaličila ma. 6 A Pán do­dal: Počuj­te, čo vraví ne­spravod­livý sud­ca. 7 Či by sa Boh nezas­tal svojich vy­volených, ktorí dňom i nocou volajú k Ne­mu, i keď mešká s ich vy­slyšaním? 8 Hovorím vám: Čo­skoro sa ich za­stane. Ale keď príde Syn človeka, či náj­de vieru na zemi? Podobenstvo o farizejovi a publikánovi9 A proti tým, ktorí sa spoliehali na seba, že sú spravod­liví, a iných za nič ne­mali, po­vedal toto podoben­stvo: 10 Dvaja mužovia vstúpili do chrámu, aby sa mod­lili; jeden farizej a druhý pub­likán . 11 Farizej si za­stal a tak­to sa mod­lil v sebe: Bože, ďakujem Ti, že nie som ako os­tat­ní ľudia, vy­dierači, ne­spravod­liví, cudzoložníci, alebo ako aj ten­to pub­likán. 12 Po­stím sa dva razy do týždňa, dávam desiat­ky zo všet­kého, čo mám. 13 Pub­likán však stál zďaleka a ani oči nech­cel po­z­dvih­núť k nebu, ale bil sa v pr­sia a hovoril: Bože, buď milos­tivý mne hriešnemu! 14 Hovorím vám: Ten­to od­išiel do svoj­ho domu ospravedl­nený, a nie tam­ten. Lebo každý, kto sa po­vyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude po­výšený. Ježiš - priateľ detí15 Prinášali k Nemu aj ne­mluvňatá, aby sa ich dotýkal. Keď to videli učeníci, do­hovárali im. 16 Ale Ježiš si ich za­volal a po­vedal: Do­voľte deťom pri­chádzať ku mne, a neb­ráňte im, lebo takých­to je kráľov­stvo Božie. 17 Veru, hovorím vám: Kto by ne­prijal kráľov­stvo Božie ako dieťa, ni­kdy ne­voj­de do neho. Bohatý mládenec18 Tu sa Ho opýtal jeden z pop­red­ných: Dob­rý Maj­stre, čo činiť, aby som sa stal dedičom večného života? 19 Ježiš mu od­povedal: Čo ma voláš dob­rým? Ni­kto nie je dob­rý, len jeden, Boh. 20 Pri­kázania po­znáš: Ne­scudzoložíš, nezabiješ, ne­pok­rad­neš, ne­vydáš krivé svedec­tvo, cti si otca i mat­ku. 21 On však po­vedal: Toto všet­ko som za­chovával od mlados­ti. 22 Keď to Ježiš počul, po­vedal mu: Ešte jed­no ti chýba. Predaj všet­ko, čo máš, roz­daj chudob­ným a budeš mať po­klad v nebesiach; po­tom príď a na­sleduj ma. 23 On sa veľmi za­rmútil, keď to počul, lebo bol náram­ne bohatý. 24 Vidiac ho, Ježiš po­vedal: Ako ťažko vchádzajú do kráľov­stva Božieho tí, čo majú majet­ky. 25 Zais­te ľahšie je ťave prej­sť uchom ih­ly, ako bohatému voj­sť do kráľov­stva Božieho. 26 A tí, čo to počuli, po­vedali: Kto teda môže byť spasený? 27 On však riekol: Čo je ne­možné u ľudí, je možné u Boha. 28 Tu po­vedal Peter: Aj­hľa, my sme opus­tili, čo sme mali, a šli sme za Tebou. 29 On im po­vedal: Veru, hovorím vám: Niet ni­koho, kto opus­til dom alebo ženu alebo bratov alebo rodičov alebo deti pre kráľov­stvo Božie, 30 žeby nezís­kal omnoho viac v tom­to čase a v budúcom veku večný život. Ježiš tretí raz predpovedá svoje utrpenie31 Vtedy vzal k sebe dvanás­tich a hovoril im: Aj­hľa, vstupujeme do Jeruzalema, a spl­ní sa všet­ko o Synovi človeka, čo na­písali proroci. 32 Lebo vy­dajú Ho po­hanom, budú sa Mu po­smievať a po­tupia Ho, budú pľuvať na Neho 33 a zbičujú Ho i za­bijú, ale On na tretí deň vstane z mŕt­vych. 34 Oni však nič nerozumeli z toho a bolo im to slovo skryté, ani nechápali, čo hovoril. Slepec pri Jerichu35 Keď sa blížil k Jerichu, nejaký slepec sedel pri ces­te a žob­ral. 36 Počujúc, že zá­stup ide tadiaľ, spytoval sa, čo je to. 37 Oznámili mu, že Ježiš Nazaret­ský ide tadiaľ. 38 Tu zvolal: Ježiš, Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou! 39 A tí, čo šli pop­red­ku, do­hovárali mu, aby za­mĺkol. Ale on tým hlas­nejšie kričal: Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou! 40 Nato Ježiš za­stal a kázal pri­viesť ho k sebe. A keď sa pri­blížil, opýtal sa ho: 41 Čo chceš, aby som ti urobil? Od­povedal Mu: Pane, nech vidím. 42 Riekol mu Ježiš: Viď! Tvoja viera ťa za­chránila. 43 A on hneď videl a na­sledoval Ho, oslavujúc Boha. A všetok ľud, keď to videl, vzdával Bohu chválu.