Evanjelický › Lukáš › 13

Lukáš

Evanjelium podľa Lukáša

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24

O pokání1 V tom čase prišli nie­ktorí a rozp­rávali Mu o Galilej­coch, krv ktorých zmiešal Pilát s ich obeťami. 2 Ježiš im od­povedal: Mys­líte si, že títo Galilej­ci, keďže tak tr­peli, boli väčší hriešnici, než všet­ci os­tat­ní Galilej­ci? 3 Nie, hovorím vám; ale ak sa nebudete kajať, všet­ci podob­ne za­hyniete. 4 Alebo mys­líte si, že oní osem­nás­ti, na ktorých pad­la veža v Siloe a za­bila ich, boli väčší vin­níci, než všet­ci os­tat­ní, ktorí bývajú v Jeruzaleme? 5 Nie, hovorím vám; ale ak sa nebudete kajať, všet­ci takis­to za­hyniete. 6 A po­vedal toto podoben­stvo: Ktosi mal figov­ník za­sadený vo vinici. A prišiel hľadať ovocie na ňom, ale nenašiel. 7 Po­vedal teda vinoh­rad­níkovi: Aj­hľa, už tri roky pri­chádzam a hľadám ovocie na tom­to figov­níku, a nič nenachádzam. Vy­tni ho! Načo aj tú zem kazí! 8 On mu však riekol: Pane, ponechaj ho ešte za rok, až ho okopem a po­hnojím, 9 či by azda po­tom ne­priniesol ovocie. Ak nie, vy­tneš ho. Uzdravenie ženy v sobotu10 Po­tom učil v sobotu v synagóge. 11 A tu, aj­hľa, bola žena osem­násť rokov po­sad­nutá duchom ne­moci, bola zhr­bená a vôbec sa ne­moh­la narov­nať. 12 Keď ju Ježiš videl, za­volal ju k sebe a po­vedal jej: Žena, zbavená si svojej ne­moci. 13 Položil na ňu ruky a ih­neď sa narov­nala a oslavovala Boha. 14 Vtedy pred­stavený synagógy, na­mr­zený, že Ježiš uzdravoval v sobotu, po­vedal zá­stupu: Šesť dní je, v ktorých treba pracovať, pre­to vtedy pri­chádzaj­te a dávaj­te sa uzdravovať, a nie v deň sobot­ný. 15 A Pán mu riekol: Po­kryt­ci, či si v sobotu ne­od­väzuje každý z vás vola alebo osla od jasieľ a ne­vodí ho na­pájať? 16 A táto dcéra Ab­rahámova, ktorú satan mal po­viazanú, hľa, osem­násť rokov, či ne­mala byť zbavená toh­to puta v deň sobot­ný? 17 Keď to po­vedal, za­han­bili sa všet­ci Jeho protiv­níci a celý zá­stup sa radoval zo všet­kých sláv­nych skut­kov, ktoré konal. O horčičnom zrne a o kvase18 Po­tom hovoril: Čomu je podob­né kráľov­stvo Božie a k čomu ho prirov­nám? 19 Podob­né je horčičnému zrnu, ktoré človek vzal a za­sial si ho do záh­rady; vy­rást­lo a bolo [veľkým] stromom a nebes­kí vtáci hniez­dili na jeho ratoles­tiach. 20 A zase po­vedal: Čomu pri­podob­ním kráľov­stvo Božie? 21 Podob­né je kvasu, ktorý vzala žena a za­robila do troch štvr­tiek múky, až všet­ko na­kys­lo. Tesná brána22 A chodil po mes­tách a dedinách, učil a po­bral sa do Jeruzalema. 23 Tu Mu ktosi po­vedal: Pane, či je málo tých, čo budú spasení? A On im riekol: 24 Usiluj­te sa vchádzať tes­nou bránou; lebo hovorím vám, mnohí sa budú snažiť voj­sť, ale nebudú môcť. 25 Keď hos­podár už vstane a za­vrie dvere a vy ostanete stáť von­ku a budete klopať na dvere, hovoriac: Pane, ot­vor nám, a on vám od­povie: Ne­poz­nám vás, od­kiaľ ste, 26 vtedy začnete hovoriť: Jedávali a píjali sme s tebou a na našich uliciach si učil; 27 ale on po­vie: Hovorím vám, ne­viem, od­kiaľ ste. Od­stúp­te odo mňa všet­ci páchatelia ne­právos­ti! 28 Tam bude plač a šk­rípanie zubov, keď uvidíte, že Ab­rahám a Izák a Jákob a všet­ci proroci sú v kráľov­stve Božom, a vy ste vy­hodení von; 29 a prídu od východu i od západu, od severu i od juhu a budú stolovať v kráľov­stve Božom. 30 Aj­hľa, sú po­sled­ní, ktorí budú pr­vými; a sú pr­ví, ktorí budú po­sled­nými. Ježiš sa lúči s Galileou31 V tú hodinu pri­stúpili k Nemu nie­ktorí farizeji a po­vedali Mu: Vy­j­di a odíď od­tiaľto, lebo Herodes Ťa chce za­biť. 32 Po­vedal im: Choďte a po­vedz­te tej líške, že aj­hľa, vy­háňam démonov a liečim dnes i zaj­tra a tretieho dňa do­končím. 33 Bez­tak dnes, zaj­tra, po­zaj­tra musím (ďalej) ísť; lebo nie je možné, aby prorok za­hynul mimo Jeruzalema. 34 Jeruzalem, Jeruzalem, ktorý vraždíš prorokov a kameňuješ tých, čo boli po­sielaní k tebe, koľko ráz som chcel zhromaždiť tvoje deti ako sliep­ka svoje kuriat­ka pod kríd­la! A nech­celi ste. 35 Aj­hľa, zanecháva sa vám dom váš [pus­tý]. Hovorím vám: Ne­uvidíte ma, až príde chvíľa, keď po­viete: Požeh­naný, kto pri­chádza v mene Pánovom!