Evanjelický › Lukáš › 6

Lukáš

Evanjelium podľa Lukáša

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24

Vymŕvanie klasov v sobotu1 Keď Ježiš išiel v [druhú] sobotu cez obilie, tr­hali učeníci klasy, vy­mŕvali ich rukami a jed­li. 2 I po­vedali nie­ktorí z farizejov: Prečo robíte, čo nie je do­volené v sobotu? 3 Od­povedal im Ježiš: Či ste nečítali, čo urobil Dávid a jeho sprievod, keď boli hlad­ní? 4 Ako vošiel do domu Božieho, vzal po­svät­né chleby, ktoré nie je do­volené jesť, jedine kňazom, jedol z nich a dal i svoj­mu sprievodu. 5 A riekol im: Syn človeka je pánom soboty. Uzdravenie človeka s vyschnutou rukou6 Zas v inú sobotu vy­šiel do synagógy a učil. A bol tam človek, ktorý mal pravú ruku vy­sc­hnutú. 7 Zákon­níci a farizeji dávali po­zor na Neho, či bude uzdravovať v sobotu, aby Ho moh­li obžalovať. 8 Ale On po­znal ich zmýšľanie a po­vedal človeku, ktorý mal vy­sc­hnutú ruku: Vstaň a po­stav sa do pros­tried­ku! A on vstal a po­stavil sa. 9 Nato im Ježiš po­vedal: Spytujem sa vás: Či je do­volené v sobotu činiť dob­re alebo zle, za­chovať život alebo za­hubiť? 10 I po­ob­zeral si ich všet­kých a po­vedal tomu človeku: Vy­stri ruku! On urobil tak. A ruka bola mu zase zdravá. 11 Oni však, pl­ní šialen­stva, zhovárali sa medzi sebou, čo urobiť s Ježišom. Vyvolenie dvanástich12 V tých dňoch vy­šiel na vrch mod­liť sa a na mod­lit­bách k Bohu strávil noc. 13 Keď svit­lo, zvolal si učeníkov, vy­volil si z nich dvanás­tich a na­zval ich aj apoštol­mi: 14 Šimona, ktorému dal aj meno Peter, jeho brata On­dreja, Jakuba a Jána, Filipa a Bar­tolomeja, 15 Matúša a Tomáša, Jakuba Al­fe­ov­ho, Šimona zvaného Hor­livec, 16 Júdu Jakubov­ho a Judáša Iškari­ot­ského, ktorý sa stal zrad­com. Uzdravovanie17 Keď po­tom zo­stúpil s nimi, za­stal na rovine a (spolu s Ním) veľký zá­stup Jeho učeníkov i veľké množs­tvo ľudu z celého Jud­ska, i z Jeruzalema i z prímor­ského Týru a Sidonu, 18 ktorí prišli, aby Ho počúvali a boli vy­liečení z neduhov. Uzdravovaní boli aj tí, čo ich trápili nečis­tí duchovia. 19 A všetok zá­stup snažil sa Ho dot­knúť, lebo sila vy­chádzala z Neho a liečila všet­kých. Blahoslavenstvá20 Vtedy po­z­dvihol oči na učeníkov a hovoril: Blaho­slavení chudob­ní, lebo vaše je kráľov­stvo Božie. 21 Blaho­slavení, ktorí teraz hladujete, lebo budete na­sýtení; blaho­slavení, ktorí teraz plačete, lebo sa budete smiať. 22 Blaho­slavení ste, ak vás ľudia nenávidia a vy­lučujú vás a hanobia a za­vr­hujú vaše meno ako zlé pre Syna človeka. 23 Raduj­te sa v ten deň a plesaj­te, veď, hľa, vaša od­plata je hoj­ná v nebi; lebo ich ot­covia práve tak robili prorokom. 24 Ale beda vám, boháčom, lebo už máte svoje po­tešenie! 25 Beda vám, ktorí ste teraz na­sýtení, lebo budete hladovať; beda vám, ktorí sa teraz smejete, lebo budete žalos­tiť a plakať. 26 Beda, keby všet­ci ľudia dob­re hovorili o vás, lebo práve tak robili ich ot­covia falošným prorokom. 27 Ale vám, ktorí počúvate, hovorím: Miluj­te svojich ne­priateľov, čiňte dob­re tým, čo vás nenávidia. 28 Žeh­naj­te tým, čo vás pre­klínajú, a mod­lite sa za tých, čo vás po­tupujú. 29 Kto ťa ud­rie po líci, tomu na­stav aj druhé, a kto ti berie plášť, tomu ne­odopieraj ani spod­né rúcho. 30 Každému, kto ťa prosí, daj, a kto si vez­me niečo, od toho nežiadaj späť. 31 Ako chcete, aby ľudia činili vám, tak aj vy čiňte im. 32 Keď milujete tých, ktorí vás milujú, čo to za milosť? Veď aj hriešnici milujú tých, čo ich milujú. 33 Keď budete dob­re činiť tým, ktorí vám dob­re činia, čo to za milosť? Veď to is­té robia aj hriešnici. 34 A keď budete požičiavať tým, o ktorých sa úfate, že vám vrátia, čo to za milosť? Veď aj hriešnici požičiavajú hriešnikom, aby do­stali svoje. 35 Ale miluj­te svojich ne­priateľov, čiňte dob­re a požičiavaj­te, nič ne­očakávajúc za to, a vaša od­plata bude hoj­ná a budete synovia Naj­vyššieho, lebo On je dob­rotivý aj k ne­vďačným a zlým. 36 Buďte teda milo­sr­d­ní, ako je milo­sr­d­ný aj váš Otec. O posudzovaní37 Ne­súďte a nebudete súdení; ne­potupuj­te a nebudete po­tupení; od­púšťaj­te a bude aj vám od­pus­tené. 38 Dávaj­te a bude vám dané. Mieru dob­rú, na­tlačenú, na­trasenú a vr­chom na­sypanú dajú vám do lona; lebo akou mierou meriate, takou vám bude na­merané. 39 Po­vedal im aj podoben­stvo: Či môže vodiť slepý slepého? Či ne­pad­nú obaja do jamy? 40 Nie je učeník nad učiteľa, ale do­konalý bude každý, keď bude ako jeho učiteľ. 41 Prečo vidíš bratovi v oku smiet­ku, keď vo vlast­nom oku nebadáš brv­no? 42 Ako môžeš po­vedať bratovi: Brat môj, do­voľ, vy­beriem ti smiet­ku, ktorú máš v oku, keď ty ne­vidíš brv­no vo svojom oku? Po­krytec, vy­tiah­ni najprv brv­no z vlast­ného oka, a po­tom uvidíš, ako vy­brať smiet­ku, ktorá je v oku bratovom. Podobenstvo o strome a o dome43 Lebo niet dob­rého stromu, ktorý by rodil zlé ovocie, a zase niet planého stromu, ktorý by rodil dob­ré ovocie. 44 Každý strom zais­te po­znať po ovocí: lebo nez­bierajú z tŕnia figy, ani z hložia ne­oberajú hroz­no. 45 Dob­rý človek vy­náša dob­ré z dob­rého po­kladu svoj­ho srd­ca a zlý človek vy­náša zlé zo zlého. Lebo z pl­nos­ti srd­ca hovoria jeho ús­ta. 46 Čo ma oslovujete: Pane, Pane! a nečiníte, čo hovorím? 47 Ukážem vám, komu je podob­ný každý, kto pri­chádza ku mne, počúva moje slovo a za­chováva ho. 48 Podob­ný je človeku, ktorý si stavia dom; hl­boko kopal a položil zá­klad na skalu. Keď sa strh­la po­vodeň, rieka ud­rela na ten dom, ale ne­moh­la ním po­hnúť, pre­tože bol dob­re po­stavený. 49 Kto však počul, a nezachoval, podob­ný je človeku, ktorý si po­stavil dom na zemi bez zá­kladu; ud­rela naň rieka a hneď sa zrútil, a pád toho domu bol veľký.