Evanjelický › Lukáš › 9

Lukáš

Evanjelium podľa Lukáša

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24

Vyslanie apoštolov1 Po­tom si zvolal dvanás­tich učeníkov a dal im vládu a moc nad všet­kými démon­mi a uzdravovať neduhy. 2 Po­slal ich kázať kráľov­stvo Božie a liečiť. 3 Po­vedal im: Nič si neber­te na ces­tu, ani palicu, ani kap­su, ani chleba, ani striebor­né peniaze, ani dve košele; 4 a do ktorého domu by ste prišli, zo­staňte tam a od­tiaľ choďte ďalej. 5 A kdekoľvek by vás ne­prijali, vy­j­dite z toho mes­ta a stras­te si prach z nôh na svedec­tvo proti nim. 6 Vy­šli teda, chodili po dedinách a všade zves­tovali evan­jelium a uzdravovali. Herodesove rozpaky7 Aj tet­rar­cha Herodes počul o všet­kom, čo sa dialo. A bol v roz­pakoch, lebo nie­ktorí hovorili, že to Ján vstal z mŕt­vych; 8 iní za­se, že sa zjavil Eliáš, a nie­ktorí, že ktorýsi z dáv­nych prorokov vstal z mŕt­vych. 9 I po­vedal Herodes: Jána som dal sťať. Kto je to teda, o ktorom počúvam také veci? A žiadal si Ho vidieť. Ježiš nasýtil päťtisíc ľudí10 Keď sa apoštolovia vrátili, vy­rozp­rávali Ježišovi, čo vy­konali. Vzal ich so sebou a uchýlil sa do samoty smerom k mes­tu Bet­sai­de. 11 Keď sa zá­stupy do­zvedeli o tom, na­sledovali Ho. On ich prijal a hovoril im o kráľov­stve Božom a liečil tých, čo po­trebovali uzdravenie. 12 Ale deň sa začal na­chyľovať. Vtedy pri­stúpili dvanás­ti a po­vedali Mu: Roz­pusť zá­stupy, aby sa roz­išli do okolitých dedín a usad­los­tí, uchýlili sa tam a za­opat­rili si po­travu, lebo tu sme v pus­tom kraji. 13 Ale On im po­vedal: Daj­te im vy jesť. Od­povedali: Ne­máme viac, iba päť chlebov a dve ryby; len ak by sme azda sami šli na­kúpiť po­krm pre všetok ten­to ľud. 14 Bolo ich totiž okolo päťtis­tíc mužov. I po­vedal (Ježiš) učeníkom: Usaďte ich v skupinách asi po päťdesiat. 15 Urobili tak a usadili všet­kých. 16 Vtedy vzal tých päť chlebov a obe ryby, po­z­dvihol oči k nebu, požeh­nal ich, lámal a dával učeníkom, aby klád­li pred zá­stup. 17 A oni jed­li a všet­ci sa na­sýtili. A zo zvyšných od­robín zo­zbieralo sa dvanásť košov. Petrovo vyznanie18 Keď sa (Ježiš) osamote mod­lil, boli s Ním len učeníci. Spýtal sa ich: Za koho ma po­kladajú zá­stupy? 19 Od­povedali Mu: Za Jána Krs­titeľa, iní za Eliáša, a zase iní (hovoria), že nie­ktorý z dáv­nych prorokov vstal z mŕt­vych. 20 Nato sa ich spýtal: A vy za koho ma po­kladáte? Od­povedal Mu Peter: Za Kris­ta, toho Božieho! 21 On im však prís­ne pri­kázal, aby to ni­komu nehovorili. Ježiš predpovedá svoje utrpenie22 Po­tom im hovoril: Syn človeka musí mnoho tr­pieť, musí byť za­vr­hnutý staršími, veľkňaz­mi a zákon­ník­mi, musí byť usmr­tený a tretieho dňa vstať z mŕt­vych. 23 A po­vedal všet­kým: Kto chce prísť za mnou, nech za­prie sám seba, berie svoj kríž deň po deň, a tak ma na­sleduje. 24 Kto by si chcel za­chrániť život, stratí ho; a kto by stratil život pre mňa, za­chráni si ho. 25 Veď čo pros­peje človeku, keby aj celý svet zís­kal, ale samého seba by stratil, alebo by si uškodil? 26 Kto by sa han­bil za mňa a za moje reči, za toho sa bude han­biť aj Syn človeka, keď príde v sláve svojej a Ot­covej i (v sláve) svätých an­jelov. 27 Ale prav­du vám hovorím: Sú nie­ktorí medzi tými, čo tu stoja, ktorí ne­okúsia sm­rť, do­kiaľ ne­uz­rú kráľov­stvo Božie. Ježišovo premenenie28 Asi o osem dní po tých­to rečiach vzal so sebou Pet­ra, Jána a Jakuba a vy­stúpil na vrch mod­liť sa. 29 Keď sa mod­lil, pre­menila sa Mu tvár a odev za­skvel sa Mu bielo­bou. 30 A hľa, zhovárali sa s Ním dvaja mužovia: Mojžiš a Eliáš, 31 a zjavení v sláve, hovorili o Jeho smr­ti, ktorú mal pod­stúpiť v Jeruzaleme. 32 No Pet­ra a tých, čo boli s Ním, pre­mohol spánok, a keď sa pre­budili, videli Jeho slávu a tých dvoch mužov, ktorí stáli s Ním. 33 Keď títo od­chádzali od Neho, po­vedal Peter Ježišovi: Maj­stre, dob­re nám je tu. Urob­me tri stán­ky: jeden Tebe, jeden Mojžišovi, jeden Eliášovi; ne­vedel totiž, čo hovorí. 34 Keď toto hovoril, po­vs­tal ob­lak a za­strel ich. A báli sa, keď vchádzali do ob­laku. 35 A z ob­laku za­znel hlas: Toto je môj vy­volený Syn; Jeho po­slúchaj­te. 36 Keď hlas ešte znel, spozorovali, že Ježiš je sám. A oni zmĺk­li a v tých dňoch ne­povedali ni­komu ani slovo o tom, čo videli. Uzdravenie posadnutého chlapca37 Na­sledujúceho dňa, keď (Ježiš) zo­stúpil z vr­chu, stretol sa s Ním veľký zá­stup. 38 A hľa, muž zo zá­stupu zvolal: Maj­stre, prosím Ťa, po­zri sa mi na syna, veď je môj jediný. 39 A hľa, duch sa ho zmocňuje, a on hneď kričí; a (duch) lom­cuje ním, až sa chlap­covi ús­ta penia, a ťažko od­chádza od neho, keď ho sužuje; 40 prosil som aj Tvojich učeníkov, aby ho vy­hnali, ale ne­moh­li. 41 Ježiš od­povedal: Ó, ne­veriace a skazené po­kolenie! Do­kedy budem s vami a do­kedy vás budem tr­pieť? Pri­veď sem syna! 42 Keď pri­chádzal, ešte aj vtedy ho démon zvalil a lom­coval ním. Ale Ježiš po­hrozil nečis­tému duchovi, uzdravil chlap­ca a vrátil ho ot­covi. 43 A všet­ci žas­li nad veleb­nosťou Božou. A keď sa všet­ci divili všet­kému, čo Ježiš konal, po­vedal svojim učeníkom: Ježiš znova predpovedá svoje utrpenie44 Dob­re si za­pamätaj­te tieto reči; lebo Syn človeka má byť vy­daný ľuďom do rúk. 45 Ale oni nerozumeli tej reči a bola pred nimi, aby ju ne­pochopili. A obávali sa opýtať Ho na tú reč. Kto je najväčší46 Tu po­vs­tala hád­ka medzi nimi, kto z nich je ozaj naj­väčší. 47 Ale Ježiš po­znal zmýšľanie ich srd­ca, vzal dieťa a po­staviac ho vedľa seba, 48 po­vedal im: Kto by prijal toto dieťa v mojom mene, mňa prijíma; a kto by mňa prijal, prijíma Toho, ktorý ma po­slal. A tak kto je naj­menší medzi všet­kými vami, je veľký. Cudzí vyháňač démonov49 Tu oz­val sa Ján a po­vedal: Maj­stre, videli sme človeka, ktorý v Tvojom mene vy­háňa démonov, a bránili sme mu, pre­tože nechodí s na­mi. 50 Ježiš mu po­vedal: Neb­ráňte mu! Lebo kto nie je proti nám, je za nás. Prílišná horlivosť učeníkov51 Keď sa pri­bližovali dni Jeho po­výšenia, ob­rátil sa tvárou k Jeruzalemu, že pôj­de tam. 52 A po­slal pred sebou po­slov. Tí sa vy­dali na ces­tu a prišli do samaritán­skej dediny, aby Mu pri­pravili (prís­trešie). 53 Ale (tam) Ho ne­prijali, lebo tvárou bol ob­rátený k Jeruzalemu, aby šiel tam. 54 Keď to videli učeníci Jakub a Ján, opýtali sa: Chceš, aby sme po­vedali: Nech zo­stúpi oheň z neba a zničí ich [ako urobil Eliáš]? 55 Ale On sa ob­rátil a po­kar­hal ich: [Ne­viete, čieho ste ducha; 56 lebo Syn človeka ne­prišiel za­tratiť ľud­ské duše, ale za­chrániť. ] A od­išli do inej dediny. Rozliční nasledovníci Ježiša Krista57 Keď šli, po­vedal Mu ktosi ces­tou: Pôj­dem za Tebou, kam­koľvek by si šiel. 58 Od­povedal mu Ježiš: Líšky majú dúpätá a nebes­kí vtáci hniez­da, ale Syn človeka ne­má, kde by sklonil hlavu. 59 Inému zas riekol: Poď za mnou! Ale ten po­vedal: Do­voľ mi najprv odísť a po­chovať si ot­ca. 60 Od­povedal mu: Nech si mŕt­vi po­chovávajú svojich mŕt­vych; ale ty choď a zves­tuj kráľov­stvo Božie! 61 A ešte iný po­vedal: Pôj­dem za Tebou, Pane, ale do­voľ mi najprv roz­lúčiť sa s domácimi. 62 Ježiš mu však po­vedal: Kto položí ruku na pluh a ob­zerá sa späť, nehodí sa pre kráľov­stvo Božie.