Evanjelický › Ezechiel › 14

Ezechiel

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48

Odpoveď modlárom1 Po­tom prišli za mnou nie­ktorí zo starších Iz­raela a po­sadili sa predo mňa. 2 A za­znelo mi slovo Hos­podinovo: 3 Človeče, títo mužovia prijali do srd­ca svoje mod­ly a položili si pred seba po­hnút­ku k svoj­mu pre­vineniu. Môžem do­voliť, aby sa ma oni do­pytovali? 4 Pre­to hovor s nimi a po­vedz im: Tak­to vraví Hos­podin, Pán: Každému z domu Iz­raela, ktorý prijal mod­ly do srd­ca a položil po­hnút­ku k svoj­mu pre­vineniu pred seba, a po­tom príde za prorokom, tomu ja, Hos­podin, od­poviem pri­merane podľa množs­tva jeho nečis­tých modiel, 5 aby som uchopil za srd­ce dom Iz­raela, ktorý sa od­vrátil odo mňa ku všet­kým svojim mod­lám. 6 Pre­to po­vedz domu Iz­raela: Tak­to vraví Hos­podin, Pán: Ob­ráťte sa a od­vráťte sa od svojich modiel a od­vráťte svoje tváre od všet­kých svojich ohav­nos­tí! 7 Lebo ktokoľvek z domu Iz­raela, alebo z cudzin­cov, ktorí sa zdržujú v Iz­raeli, sa od­vráti odo mňa, prij­me mod­ly do srd­ca a po­hnút­ku k svoj­mu pre­vineniu po­staví pred seba, a po­tom príde za prorokom, aby sa ma za seba do­pytoval, tomu ja, Hos­podin, od­poviem: 8 ob­rátim svoju tvár proti tomu človeku, urobím ho znamením a ús­lovím a vy­hubím spomedzi svoj­ho ľudu. Po­tom po­znáte, že ja som Hos­podin. 9 A keby sa prorok dal pod­viesť a vy­slovil by proroc­ké slová, ja, Hos­podin, som pod­viedol toho proroka; vy­striem svoju ruku proti nemu a vy­hubím ho zo svoj­ho iz­rael­ského ľudu. 10 Obaja ponesú trest za svoju vinu: vina toho, kto sa do­pytoval, bude rov­naká ako vina proroka, 11 aby sa dom Iz­raela už ne­vzďaľoval blud­ne odo mňa, aby sa už ne­znečisťovali svojimi všelijakými pre­vineniami. Po­tom mi budú ľudom a ja im budem Bohom - znie výrok Hos­podina, Pána. Osobná zodpovednosť pred Bohom12 Po­tom mi za­znelo slovo Hos­podinovo: 13 Človeče, keby krajina zhrešila proti mne tým, že by sa mi spreneverila, vztiahol by som proti nej ruku a polámal by som jej oporu chleba, po­slal by som na ňu hlad, aby som vy­hubil z nej človeka i dobytok, 14 a keby boli upro­stred nej títo traja mužovia: Nóach, Daniel a Jób, oni sami by si za­chránili život svojou spravod­livosťou - znie výrok Hos­podina, Pána. 15 Keby som krajinou pre­viedol dravú zver a pri­pravil by som ju o deti, takže by sa stala púšťou, a ni­kto by ňou ne­prechádzal pre dravú zver, 16 a títo traja mužovia by boli v jej strede, ako že žijem - znie výrok Hos­podina, Pána - nezach­ránia ani synov ani dcéry, iba oni samot­ní sa za­chránia; krajina ostane púšťou. 17 Alebo keby som uviedol meč na túto krajinu, a po­vedal by som: Meč, prej­di krajinou! a keby som vy­kynožil z nej ľudí i zvieratá, 18 a keby oní traja mužovia boli v nej, akože žijem - znie výrok Hos­podina, Pána - nezach­ránia si synov ani dcéry, iba oni sami sa za­chránia. 19 Alebo keby som po­slal mor na tú krajinu a kr­vavo by som vy­lial na ňu svoju prch­kosť, a vy­kynožil by som z nej človeka i zvieratá, 20 a Nóach, Daniel a Jób by boli upro­stred nej, akože žijem - znie výrok Hos­podina, Pána - nezach­ránili by ani syna ani dcéru; oni samot­ní by si svojou spravod­livosťou za­chránili vlast­ný život. 21 Lebo tak vraví Hos­podin, Pán: Do­kon­ca keby som po­slal proti Jeruzalemu svoje štyri prís­ne prejavy súdu - meč, hlad, dravú zver a mor - aby som z neho vy­kynožil ľudí i zvieratá, 22 zo­stalo by v ňom to, čo unik­lo: vy­vedení synovia a dcéry. Keď vy­j­dú k vám a uvidíte ich život aj ich skut­ky, budete sa tešiť z nešťas­tia, ktoré som uviedol na Jeruzalem, z toho všet­kého, čo som naň uviedol. 23 A po­teším vás, keď uvidíte ich život a ich skut­ky; po­znáte, že bez príčiny som ne­urobil všet­ko, čo som v ňom urobil - znie výrok Hos­podina, Pána.