Evanjelický › Ezechiel › 31

Ezechiel

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48

Faraón ako zrútený céder1 V jedenás­tom roku, v treťom mesiaci, pr­vého dňa toho mesiaca mi za­znelo slovo Hos­podinovo: 2 Človeče, po­vedz faraónovi, egypt­skému kráľovi, a jeho davu: Komu sa podobáš vo svojej veľkos­ti? 3 Aj­hľa, prirov­návam ťa k libanon­skému céd­ru s krás­nymi konár­mi, po­skytujúcimi les­nú tôňu, vy­soko vy­čnievajucemu; medzi ob­lak­mi bol jeho vr­cholec. 4 Vody mu dávali veľkosť, pra­hl­bina mu dávala výšku, svoje prúdy vy­sielala ku všet­kým poľným stromom. 5 Pre­to bol vy­šší vzras­tom ako všet­ky poľné stromy; jeho vet­vy sa rozm­nožili a jeho konáre sa pred­lžovali množs­tvom vody v jeho výhon­koch. 6 Na jeho vet­vách hniez­dili roz­ličné nebes­ké vtáky; pod jeho konár­mi sa rodili roz­ličné poľné zvieratá a v jeho tôni bývali roz­ličné počet­né národy. 7 Bol krás­ny vo svojej veľkos­ti, dĺžkou svojich ratoles­tí, lebo jeho koreň siahal k hoj­ným vodám. 8 Céd­re v Božej záh­rade sa mu ne­vyrov­nali, nijaké cyp­rusy neboli mu podob­né vet­vami, ani platany ne­mali vet­vy, ako boli jeho; nijaký strom v Božej záh­rade sa mu ne­podobal krásou. 9 Skrášlil som ho množs­tvom jeho ratoles­tí, takže žiar­lili naň všet­ky stromy Édenu, ktoré boli v Božej záh­rade. 10 Pre­to tak­to vraví Hos­podin, Pán: Pre­tože bol taký vy­soký svojím vzras­tom, svojím vr­cholom siahal medzi ob­laky a jeho srd­ce spyšnelo pre vlast­nú veľkosť, 11 vy­dal som ho do rúk naj­moc­nejšiemu medzi národ­mi a naloží s ním podľa jeho bez­božnos­ti. Ja som ho za­hnal. 12 Po­tom ho vy­ťali cudzin­ci, najuk­rut­nejší z národov, a hodili ho na vr­chy; do všet­kých dolín popadali jeho ratoles­ti a jeho vet­vy boli polámané vo všet­kých riečis­kách zeme; z jeho tieňa vy­stúpili všet­ky národy zeme a za­vr­h­li ho. 13 Na jeho vy­vrátenom kmeni bývali roz­ličné nebes­ké vtáky a na jeho vet­vách bola roz­ličná poľná zver. 14 To všet­ko pre­to, aby nijaké stromy pri vode nerást­li pri­vysoko a aby ne­siahali svojimi vr­chol­kami medzi ob­laky, aby nijakými vodami na­pájaný strom sa ne­vyvyšoval nad iné, lebo všet­ci sú vy­daní na sm­rť, do naj­nižších hl­bín zeme, medzi ľudí, čo zo­stupujú do jamy. 15 Tak­to vraví Hos­podin, Pán: Toho dňa, keď zo­stupoval do pod­svetia, do smút­ku pre neho som za­halil pra­hl­binu, za­držal som jej prúdy, mnohé vody boli za­stavené, pre neho som za­halil do čier­neho Libanon a všet­ky poľné stromy kvôli nemu uväd­li. 16 Rachotom pri jeho páde som rozo­chvel národy, keď som ho zrútil do pod­svetia k tým, čo zo­stupujú do jamy. I po­tešili sa v naj­nižších hl­binách zeme všet­ky stromy Édenu, naj­lepší výber Libanonu, všet­ko, čo je na­pájané vodou. 17 Aj tie zo­stúpili s ním dolu do pod­svetia k tým, čo boli za­bití mečom; a rozp­týlení boli medzi národy tí, čo bývali v jeho tieni. 18 Komu sa podobáš vznešenosťou i veľkosťou medzi stromami Édenu? A pred­sa budeš za­vr­hnutý so stromami Édenu do naj­nižších hl­bín zeme; budeš ležať medzi ne­ob­rezanými s tými, čo boli po­bití mečom. To je faraón a všetok jeho dav - znie výrok Hos­podina, Pána.