EvanjelickýEzechiel2

Ezechiel

Božie poverenie proroka1 Ten mi riekol: Človeče, po­stav sa na nohy. Chcem s tebou hovoriť. 2 Keď hovoril so mnou, vstúpil do mňa Duch, po­stavil ma na nohy a ja som počúval Toho, ktorý hovoril so mnou. 3 Riekol mi: Človeče, po­sielam ťa k Iz­rael­com, k od­boj­nému národu, ktorý sa vzbúril proti mne. Oni ako aj ich ot­covia od­pad­li odo mňa až do toh­to dňa. 4 Synovia majú dr­zú tvár a za­tvrd­nuté srd­ce. K nim ťa po­sielam. Po­vedz im: Tak­to vraví Pán, Hos­podin! 5 A oni - či už po­slúch­nu, a či od­miet­nu, lebo sú domom vzdoru - po­znajú, že bol medzi nimi prorok. 6 Ty však, človeče, neboj sa ich ani ich rečí. Neboj sa, keby ťa hoci aj bod­liaky a tŕne ob­klopovali a keby si sedel aj na škor­piónoch. Neboj sa ich rečí, ani sa ich neľakaj, lebo sú domom vzdoru. 7 Hovor im moje slová, už či po­slúch­nu, alebo od­miet­nu, lebo sú domom vzdoru. Knižný zvitok8 Ty však, človeče, počúvaj, čo ti hovorím: Nebuď vzdorovitý ako dom vzdoru! Ot­vor ús­ta a zjedz, čo ti dávam! 9 A keď som sa po­zrel, aj­hľa, vy­strela sa ku mne ruka a v nej bol knižný zvitok. 10 Roz­vinul ho predo mnou. Bol popísaný na pred­nej a za­dnej strane a mal nad­pis: Nárek, vzdych a beda.