Evanjelický › Ezechiel › 37

Ezechiel

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48

Videnie o suchých kostiach1 Ruka Hos­podinova bola nado mnou a Hos­podin ma v Duchu vy­viedol a zložil ma do stredu údolia, ktoré bolo pl­né kos­tí. 2 Po­vodil ma do­okola nich. Bolo ich v údolí mnoho. A boli veľmi suché. 3 I po­vedal mi: Človeče, môžu tieto kos­ti ožiť? Po­vedal som: Hos­podine, Pane, Ty to vieš! 4 Riekol mi: Prorokuj o tých­to kos­tiach a po­vedz im: Suché kos­ti, čuj­te slovo Hos­podinovo! 5 Tak­to vraví Hos­podin, Pán, tým­to kos­tiam: Aj­hľa, ja vo­vediem do vás ducha a ožijete, 6 položím na vás šľachy a ob­ložím vás mäsom, na­tiah­nem na vás kožu a dám do vás ducha; ožijete a po­znáte, že ja som Hos­podin. 7 A ja som prorokoval, ako som do­stal príkaz. Keď som prorokoval, na­stal šum a hr­kot a kos­ti sa pri­bližovali jed­na k druhej. 8 Videl som, že boli na nich šľachy, i mäso narást­lo a zvr­chu ich po­tiah­la koža; ale duch v nich nebol. 9 Riekol mi: Prorokuj o duchovi, prorokuj, človeče, a po­vedz mu: Tak­to vraví Hos­podin, Pán: Duch, príď od štyroch vet­rov a dých­ni na tých­to po­bitých, aby ožili. 10 A keď som prorokoval, ako mi pri­kázal, vošiel do nich duch, ožili a po­stavili sa na nohy. Bol to veľmi veľký húf. 11 Po­vedal mi: Človeče, tieto kos­ti znamenajú celý dom Iz­raela. Oni, prav­da, hovoria: Suché sú naše kos­ti a zhynula naša nádej; sme stratení. 12 Pre­to prorokuj a po­vedz im: Tak­to vraví Hos­podin, Pán: Aj­hľa, ja ot­vorím vaše hroby, vy­vediem vás z nich ako svoj ľud a pri­vediem na pôdu Iz­raela. 13 Po­tom po­znáte, že ja som Hos­podin, keď ot­vorím vaše hroby a keď vás vy­vediem z vašich hrobov ako svoj ľud. 14 Vložím do vás svoj­ho ducha, ožijete a zložím vás na vašu pôdu; po­tom po­znáte, že ja, Hos­podin, som po­vedal i spl­ním to - znie výrok Hos­podina, Pána. Zjednotenie Izraela pod jedným pastierom15 Po­tom mi za­znelo slovo Hos­podinovo: 16 Ale ty, človeče, vez­mi si kus dreva a na­píš naň: Júdovi a Iz­rael­com s ním spojeným. Po­tom vez­mi ďalšie drevo a na­píš naň: Drevo Ef­rajimovo Jozefovi a s ním spojenému celému domu Iz­raela. 17 Spoj ich jed­no s druhým do jed­ného dreva a budú jed­no v tvojej ruke. 18 A keď sa ti pri­hovoria synovia tvoj­ho ľudu: Vy­svet­líš nám, čo znamenajú tieto veci pre teba? 19 po­vedz im: Tak­to vraví Hos­podin, Pán: Aj­hľa, ja beriem Jozefovo drevo, ktoré je v ruke Ef­rajima, i s ním spojené kmene Iz­raela, položím naň Júdovo drevo, urobím z nich jed­no drevo a budú jed­no v mojej ruke. 20 Drevá, na ktoré budeš písať, budeš mať vo svojej ruke pred ich očami. 21 Po­vedz im: Tak­to vraví Hos­podin, Pán: Hľa, ja po­beriem Iz­rael­cov spomedzi národov, kam od­išli, zhromaždím ich od­všadiaľ a pri­vediem na vlast­nú pôdu. 22 Urobím z nich jeden národ v krajine na iz­rael­ských vr­choch a jeden kráľ bude kráľom všet­kých; nebudú už dvoma národ­mi, ani sa nebudú deliť na dve kráľov­stvá. 23 Ni­kdy sa nebudú poškv­rňovať svojimi mod­lami ani svojimi ohav­nosťami ani nijakými prie­stup­kami a ja ich za­chránim zo všet­kých byd­lísk, v ktorých hrešili, očis­tím ich a budú mojím ľudom a ja budem ich Bohom. 24 Môj služob­ník Dávid bude kráľom nad nimi a jediným pas­tierom pre všet­kých; budú chodiť podľa mojich nariadení, za­chovávať moje ustanovenia a pl­niť ich. 25 Budú bývať v krajine, ktorú som dal svoj­mu služob­níkovi Jákobovi, v ktorej bývali vaši ot­covia; naveky budú bývať na nej oni a ich synovia i synovia ich synov; môj služob­ník Dávid bude naveky ich kniežaťom. 26 Uzav­riem s nimi zmluvu o po­koji, bude to pre nich večná zmluva. Usadím ich a rozm­nožím a naveky dám svoju svätyňu do ich stredu. 27 Môj príbytok bude u nich, ja budem ich Bohom a oni budú mojím ľudom. 28 Po­tom národy po­znajú, že ja som Hos­podin, ktorý po­sväcuje Iz­rael; moja svätyňa bude upro­stred nich naveky.