Evanjelický › Ezechiel › 22

Ezechiel

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48

Krvavá vina a ohavnosti Jeruzalema1 Po­tom mi za­znelo slovo Hos­podinovo: 2 Ty, človeče, budeš súdiť? Budeš súdiť kr­vilačné mes­to? Oznám mu teda všet­ky jeho ohav­nos­ti. 3 Po­vedz: Tak­to vraví Hos­podin, Pán: Mes­to, ktoré prelieva krv vo svojom strede, aby na­stal jeho čas, a zhotovuje si mod­ly, aby sa poškvr­nilo! 4 Kr­vou, ktorú si vy­lievalo, si sa pre­vinilo; mod­lami, ktoré si zhotovilo, si sa poškvr­nilo, a pri­blížilo si si dni súdu, takže na­stal koniec tvojich rokov. Pre­to som ťa vy­dal národom na zhanobenie a všet­kým krajinám na po­smech. 5 Blíz­ke i ďaleké mes­tá sa ti budú vy­smievať; máš poškvr­nené meno a si pl­né zmät­ku. 6 Hľa, v tebe žili kniežatá Iz­raela, aby na vlast­nú päsť každý mohol prelievať krv. 7 Otca i mat­ku znevažovali v tebe. Na cudzin­covi páchali násilie upro­stred teba. Sirotu i vdovu utláčali v tebe. 8 Mojimi svätyňami si po­hrd­lo a znes­vätilo si moje dni sviatočného od­počin­ku. 9 Ohovárači žili v tebe, aby prelievali krv a na vr­choch pri obetiach jedávali, páchali haneb­nos­ti v tvojom strede. 10 V tebe od­krývali ot­covu na­hotu, pre kr­votok znásilňovali nečis­té ženy v tebe. 11 V tebe jeden muž páchal ohav­nosť so ženou druhého a druhý haneb­ným spôsobom poškv­rňoval synovu ženu, iný znásilňoval svoju ses­tru, dcéru svoj­ho ot­ca. 12 V tebe prijímali ú­platok, aby moh­li prelievať krv; bral si úžeru a úrok, násil­ne si vy­máhal zisk od svoj­ho blížneho, na mňa si za­budol - znie výrok Hos­podina, Pána. 13 Pre­to za­tlies­kam rukami nad tvojím zis­kom, ktorý si do­siahol, i nad kr­vi­prelievaním, ktoré bolo v tebe. 14 Ob­stojí tvoje srd­ce? Budú tvoje ruky do­sť sil­né v tie dni, keď za­kročím proti tebe? Ja, Hos­podin, som po­vedal a spl­ním. 15 Po­tom ťa rozt­rúsim medzi národy, rozp­týlim ťa po krajinách, a tak od­stránim z teba tvoju nečis­totu. 16 Budem tým znes­vätený v očiach národov, ale ty po­znáš, že ja som Hos­podin. Podobenstvo o taviacej peci17 Po­tom mi za­znelo slovo Hos­podinovo: 18 Človeče, dom Iz­raela sa mi zmenil na tros­ku. Všet­ko v ňom - bronz, cín, železo i olovo - sa mi upro­stred pece pre­menili na tros­ku zo strieb­ra. 19 Pre­to tak­to vraví Hos­podin, Pán: Pre­tože ste sa všet­ci pre­menili na tros­ku, zhromaždím vás do Jeruzalema; 20 ako sa zhromažďuje strieb­ro, bronz, železo, olovo a cín do stredu pece, aby naň dúchali plameň, a tak ho roz­tavili, tak vás ja zhromaždím vo svojom hneve a vo svojej prch­kos­ti; na­hromadím a roz­tavím vás. 21 Zhromaždím vás, budem na vás dúchať oheň svojej zlos­ti a roz­tavíte sa v ňom. 22 Ako sa roz­taví strieb­ro v peci, tak sa roz­tavíte vy v ňom; po­tom po­znáte, že ja, Hos­podin, som na vás vy­lial svoju prch­kosť. Vina všetkých vrstiev národa23 Po­tom mi za­znelo slovo Hos­podinovo: 24 Človeče, po­vedz: Ty si krajina ne­očis­tená a ne­zvlažená dažďom v deň hnevu; 25 jej kniežatá upro­stred nej sú ako revúci lev, keď tr­há korisť: požierajú ľud­ské životy, berú po­klady a vzác­nos­ti, rozm­nožujú počet vdov v jej strede. 26 Jej kňazi násil­ne pre­krúcajú môj zákon, znes­väcujú moje svätyne, neroz­lišujú medzi svätým a ne­svätým, ne­učia robiť roz­diel medzi nečis­tým a čis­tým, pred mojimi dňami sviatočného od­počin­ku si za­krývajú oči, a tak som znes­vätený upro­stred nich. 27 Jej kniežatá upro­stred nej sú ako vl­ci, tr­hajú korisť, sú schop­ní preliať krv, hubiť ľud­ské životy, len aby do­siah­li zisk. 28 Jej proroci im to za­tierajú omiet­kou, keď podávajú klam­né videnia, a veštia im lož, keď hovoria: Tak­to vraví Hos­podin, Pán! hoci Hos­podin ne­prehovoril. 29 Po­spolitý ľud trápia ú­tlakom a na­silu uchvacujú lup, bied­neho i chudob­ného utláčajú, i cudzin­ca protip­ráv­ne utláčajú. 30 Keď som hľadal as­poň jed­ného muža spomedzi nich, schop­ného vy­stavať múr a po­staviť sa do trh­liny pred moju tvár za krajinu, aby nebola zničená, nenašiel som ho. 31 Pre­to som vy­lial na nich svoj pálčivý hnev, ohňom svojej zlos­ti som skon­coval s nimi. Tak som uviedol na ich hlavy trest, aký si za­slúžili - znie výrok Hos­podina, Pána.