Evanjelický › Ezechiel › 3

Ezechiel

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48

1 Riekol mi: Človeče, zjedz všet­ko, čo vidíš! Zjedz ten­to zvitok a choď! Hovor domu Iz­raela! 2 Nato som ot­voril ús­ta a on mi dal zjesť ten zvitok 3 a riekol mi: Človeče, na­kŕm si telo a na­plň si vnút­ro tým­to zvit­kom, ktorý ti dávam. Keď som ho zjedol, bol v mojich ús­tach slad­ký ako med. Ťažkosť prorockej služby4 Riekol mi: Človeče, vy­ber sa, choď k domu Iz­raela a hovor mu moje slová. 5 Lebo nie si po­slaný k ľudu s ne­zrozumiteľnou rečou a ťažkým jazykom, ale k domu Iz­raela; 6 nie k mnohým národom s ne­zrozumiteľnou rečou a s ťažkým jazykom, reč ktorých nerozumieš, lebo keby som ťa k takým po­slal, tí by ťa určite po­slúch­li. 7 Ale dom Iz­raela ťa nebude chcieť počúvať - lebo mňa nech­cú počúvať. Celý dom Iz­raela má dr­zé čelo a za­tvrd­nuté srd­ce. 8 Hľa, urobil som tvoju tvár tvrdou, ako je ich tvár tvrdou, a čelo tvr­dým, ako je ich čelo. 9 Dal som ti čelo ako diamant, tvr­dšie ako kremeň. Neboj sa ich, ani sa ich neľakaj, aj keď sú domom vzdoru. 10 Ďalej mi riekol: Človeče, vez­mi si k srd­cu všet­ky moje reči, ktoré ti po­viem, a počúvaj ich ušami! 11 Vy­ber sa teda, choď k zajatým, k synom svoj­ho ľudu a hovor s nimi. Po­vedz im: Tak­to vraví Hos­podin! - už či po­slúch­nu, alebo od­miet­nu. 12 Vtedy ma duch vy­z­dvihol a začul som hr­mot veľkého zeme­trasenia, keď sa Hos­podinova sláva po­hla zo svoj­ho mies­ta, 13 i šum krídel živých bytos­tí, ktoré sa tes­ne dotýkali, i hr­kot kolies súčas­ne s nimi a hr­mot veľkého zeme­trasenia. 14 Duch sa zdvihol, uchvátil ma, a tak som šiel za­tr­pk­nutý a vzrušený v duchu; za­tiaľ ruka Hos­podinova moc­ne doliehala na mňa. 15 Tak som došiel k zajatým do Tel-Abíbu, ktorí bývali pri rieke Kebár, a po­budol som tam, kde oni bývali, a bol som medzi nimi omráčený sedem dní. Prorok ako strážca16 Po sied­mich dňoch za­znelo mi slovo Hos­podinovo: 17 Človeče, urobil som ťa strážcom domu Iz­raela. Keď počuješ slovo z mojich úst, varuj ho v mojom mene. 18 Keď po­viem bez­božnému: Určite zo­mrieš, a nebudeš ho varovať, ani ne­prehovoríš, aby si varoval bez­božného pred jeho bez­božnou ces­tou, aby sa za­choval nažive, ten bez­božný zo­mrie pre svoju ne­právosť, ale jeho krv budem vy­hľadávať z tvojej ruky. 19 Ak na­pomenieš bez­božného, a on sa ne­od­vráti od svojej bez­božnos­ti a od svojej bez­božnej ces­ty, za­hynie on pre svoju ne­právosť, a ty si za­chrániš život. 20 Keď sa však spravod­livý od­vráti od svojej spravod­livos­ti a do­pus­tí sa ne­právos­ti, a ja mu spôsobím pád, takže zo­mrie, ak si ho ne­varoval, zo­mrie pre svoj hriech, a nebudú sa pri­pomínať jeho spravod­livé skut­ky, ktoré robil, ale jeho krv budem vy­hľadávať z tvojej ruky. 21 Ak na­pomenieš spravod­livého, aby spravod­livý neh­rešil, a on by neh­rešil, určite bude žiť, pre­tože sa dal na­pomenúť, a ty si za­chrániš život. Prorokovo mlčanie22 Bola tam nado mnou ruka Hos­podinova. I riekol mi: Vstaň, vy­j­di do údolia, a tam budem hovoriť s tebou. 23 Nato som vstal, vy­šiel som do údolia. A hľa, stála tam sláva Hos­podinova, podob­ná sláve, ktorú som videl pri rieke Kebár. Padol som na tvár. 24 Keď vošiel do mňa duch a po­stavil ma na nohy, On ma oslovil a po­vedal mi: Choď, za­vri sa vo svojom dome! 25 A ty, človeče, hľaď: položia na teba po­v­razy a spútajú ťa nimi, takže nebudeš môcť vy­chádzať medzi nich. 26 Tvoj jazyk prilepím k pod­nebiu, onemieš a nebudeš ich na­pomínateľom, lebo sú domom vzdoru. 27 Ale keď budem hovoriť s tebou, ot­vorím ti ús­ta; po­tom pre­hovoríš k nim: Tak­to vraví Hos­podin, Pán! Kto po­slúch­ne, nech po­slúch­ne, a kto od­miet­ne, nech od­miet­ne, lebo sú domom vzdoru.