Evanjelický › Ezechiel › 20

Ezechiel

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48

Neposlušnosť Izraela1 V sied­mom roku, v piatom mesiaci, desiateho dňa toho mesiaca prišli mužovia spomedzi starších Iz­raela do­pytovať sa Hos­podina a sad­li si predo mňa. 2 Vtedy mi za­znelo slovo Hos­podinovo: 3 Človeče, hovor so staršími Iz­raela a po­vedz im: Tak­to vraví Hos­podin, Pán: Či ste prišli do­pytovať sa ma? Akože žijem, nedovolím, aby ste sa ma do­pytovali - znie výrok Hos­podina, Pána. 4 Budeš ich súdiť, budeš súdiť, človeče? Oznám im ohav­nos­ti ich ot­cov 5 a po­vedz im: Tak­to vraví Hos­podin, Pán: Toho dňa, keď som si vy­volil Iz­rael, zdvihol som ruku a pri­sahal som po­tom­stvu domu Jákobov­ho a dal som sa im po­znať v Egyp­te. Vtedy som zdvihol ruku a pri­sahal som: Ja som Hos­podin, váš Boh! 6 V ten deň som zdvihol ruku k prísahe, že ich vy­vediem z Egyp­ta do krajiny, ktorú som pre nich vy­hliadol, ktorá oplýva mliekom a medom. Bola najk­rajšia zo všet­kých krajín. 7 Riekol som im: Každý nech za­vrh­ne svoje ošk­livos­ti, ku ktorým upieral oči, a nech sa ne­poškv­rňuje egypt­skými mod­lami. Ja som Hos­podin, váš Boh. 8 Ale oni sa vzop­reli a nech­celi ma počúvať. Ni­kto neza­vr­hol ošk­livos­ti, ku ktorým upieral svoje oči, ani ne­opus­til egypt­ské mod­ly. Vtedy som riekol, že vy­lejem na nich svoju prch­kosť, kým ne­skončí môj hnev proti nim v Egyp­te. 9 Konal som tak kvôli svoj­mu menu, aby nebolo znes­vätené v očiach národov, medzi ktorými boli, pred zrak­mi ktorých som sa im dal spoz­nať, keď som ich viedol z Egyp­ta. 10 A keď som ich vy­viedol z Egyp­ta a do­viedol na púšť, 11 vy­dal som im svoje ustanovenia a obo­známil ich so svojimi nariadeniami, ktorých pl­nením človek má žiť. 12 Dal som im aj svoje dni sviatočného od­počin­ku , aby boli znamením medzi mnou a nimi, aby po­znali, že ja, Hos­podin, ich po­sväcujem. 13 Ale dom Iz­raela sa mi vzop­rel na púšti, nechodil podľa mojich ustanovení a za­vr­hol moje nariadenia, ktorých pl­nením človek má žiť; i moje dni sviatočného od­počin­ku veľmi znes­väcovali. Vtedy som po­vedal, že si vy­lejem na nich svoju prch­kosť na púšti až do ich zničenia. 14 Konal som tak kvôli svoj­mu menu, aby nebolo znes­vätené v očiach národov, pred zrak­mi ktorých som ich vy­viedol. 15 Pred­sa však som zdvihol ruku a pri­sahal som proti nim na púšti, že ich nedovediem do krajiny, ktorú som im dal, ktorá oplýva mliekom a medom a je najk­rajšia zo všet­kých krajín, 16 pre­tože za­vr­h­li moje nariadenia, nechodili podľa mojich ustanovení a moje sviatočné dni od­počin­ku znes­väcovali, lebo ich srd­ce išlo za ich mod­lami. 17 Ale môj zrak sa zmiloval nad nimi, takže som ich ne­zničil, ani som s nimi ne­skon­coval na púšti. 18 Ich synom na púšti som po­vedal: Nechoďte podľa ustanovení svojich ot­cov, ani ich nariadenia nezachovávaj­te, ani sa ne­poškv­rňuj­te ich mod­lami! 19 Ja som Hos­podin, váš Boh! Choďte podľa mojich ustanovení, za­chovávaj­te moje nariadenia a plňte ich, 20 sväťte moje dni sviatočného od­počin­ku, a budú znamením medzi mnou a medzi vami, aby ste po­znali, že ja som Hos­podin, váš Boh. 21 Ale synovia sa mi vzop­reli; podľa mojich nariadení nechodili, ani nezachovávali a ne­pl­nili moje nariadenia, ktorých pl­nením človek má žiť; znes­vätili i moje dni sviatočného od­počin­ku. I po­vedal som, že vy­lejem na nich svoju prch­kosť, kým sa ne­skončí môj hnev proti nim na púšti. 22 Jed­nako stiahol som si ruku späť a konal som kvôli svoj­mu menu, aby nebolo znes­vätené v očiach národov, pred zrak­mi ktorých som ich vy­viedol. 23 Ale zdvihol som ruku a pri­sahal som proti nim na púšti, že ich rozp­týlim medzi národy a že ich rozt­rúsim po krajinách, 24 pre­tože moje nariadenia ne­pl­nili, ale moje ustanovenia za­vr­h­li, moje dni sviatočného od­počin­ku znes­vätili a svoje zraky upierali k mod­lám svojich ot­cov. 25 A tak aj ja som im vy­dal nedob­ré ustanovenia a nariadenia, pl­nením ktorých nebudú žiť. 26 A poškv­rňoval som ich vlast­nými dar­mi, keď všet­ko pr­vorodené pre­vádzali cez oheň, aby som ich predesil, aby po­znali, že ja som Hos­podin. 27 Pre­to pre­hovor k domu Iz­raela, človeče, a po­vedz im: Tak­to vraví Hos­podin, Pán: Aj tým­to sa mi rúhali vaši ot­covia: svojou ne­ver­nosťou, ktorej sa do­púšťali voči mne. 28 Keď som ich do­viedol do krajiny, o ktorej som im so zdvi­hnutou rukou pri­sahal, že im ju dám, keď uzreli nejaký vy­soký kopec alebo akýkoľvek košatý strom, prinášali tam svoje zábit­né obete a odo­vzdávali tam svoje popudzujúce obet­né dary, klád­li tam svoje obete príjem­nej vône a obetovali tam svoje úliat­by . 29 Ja som im však riekol: Na akú výšinu to chodievate? Pre­to sa až do dnešného dňa volá Výšina. 30 Teda po­vedz domu Iz­raela: Tak­to vraví Hos­podin, Pán: Či sa budete poškv­rňovať podľa spôsobu svojich ot­cov a či chcete smil­ne na­sledovať svoje hnus­né mod­ly? 31 I donášaním svojich darov, pre­vádzaním svojich synov cez oheň ste sa poškv­rňovali pri všet­kých svojich mod­lách až do­dnes. A ja by som vám mal do­voliť, aby ste sa ma do­pytovali, ó dom Iz­raela? Akože žijem - znie výrok Hos­podina, Pána - nedovolím vám, aby ste sa ma do­pytovali. Očistný súd Boží32 To, čo vám pri­chádza na um, sa za­ručene ne­stane, totiž, keď hovoríte: Budeme ako po­hania a čeľade iných krajín a budeme vzývať drevo a kameň! 33 Akože žijem - znie výrok Hos­podina, Pána - pev­nou rukou, vy­stretým ramenom a vy­liatou prch­kosťou budem kraľovať nad vami. 34 Vy­vediem vás spomedzi národov a zhromaždím vás z krajín, do ktorých som vás rozp­týlil pev­nou rukou, vy­stretým ramenom a vy­liatou prch­kosťou. 35 Za­vediem vás na púšť národov a tam sa budem s vami súdiť tvárou v tvár. 36 Ako som sa súdil s vašimi ot­cami na púšti Egyp­ta, tak sa budem súdiť s vami - znie výrok Hos­podina, Pána. 37 Pre­vediem vás popod palicu, uvediem vás do zväz­ku zmluvy 38 a vy­lúčim z vás tých, ktorí sa mi vzpierajú a protivia; vy­vediem ich z krajiny, v ktorej žijú ako cudzin­ci, ale na pôdu Iz­raela nedôj­du. Po­tom po­znáte, že ja som Hos­podin. 39 Ale vy, dom Iz­raela - tak vraví Hos­podin, Pán - ak ma nech­cete počúvať, choďte každý za svojimi mod­lami a slúžte im. Avšak ne­znes­väcuj­te už moje sväté meno svojimi dar­mi a svojimi mod­lami. 40 Na mojom svätom vr­chu, na vy­sokom vr­chu Iz­raela - znie výrok Hos­podina, Pána - tam mi bude slúžiť celý dom Iz­raela, všet­ci, ktorí sú v krajine, tam ich milos­tivo prij­mem a budem požadovať vaše po­z­dvihované dáv­ky i pr­votiny vašich darov so všet­kými vašimi po­svät­nými dar­mi. 41 Pri príjem­nej vôni vás milos­tivo prij­mem, keď vás vy­vediem spomedzi národov a zhromaždím z krajín, do ktorých som vás rozt­rúsil, a do­kážem sa ako Svätý pred zrak­mi po­hanov. 42 A po­znáte, že ja som Hos­podin, keď vás uvediem na pôdu Iz­raela, do krajiny, o ktorej som zdvi­hnutou rukou pri­sahal, že ju dám vašim ot­com. 43 Tam sa roz­pomeniete na svoje ces­ty i na všet­ky svoje skut­ky, ktorými ste sa poškv­rňovali, a sami sebe sa budete ošk­liviť pre všet­ky svoje zlé skut­ky, ktoré ste popáchali. 44 Po­tom po­znáte, že ja som Hos­podin, keď to urobím s vami kvôli svoj­mu menu, a nie podľa vašich zlých ciest ani podľa vašich skazonos­ných skut­kov, dom Iz­raela - znie výrok Hos­podina, Pána.