EvanjelickýEzechiel24

Ezechiel

Podobenstvo o hrdzavom hrnci1 Slovo Hos­podinovo za­znelo mi v deviatom roku, v desiatom mesiaci, desiateho dňa toho mesiaca: 2 Človeče, po­znač si meno dnešného dňa: pres­ne toh­to dňa vr­hol sa babylon­ský kráľ na Jeruzalem. 3 Vy­slov podoben­stvo o dome vzdoru a po­vedz im: Tak­to vraví Hos­podin, Pán: Po­stav hr­niec, po­stav, aj vody nalej doň. 4 Polož doň kusy mäsa, samé dob­ré kusy, steh­no i lopat­ku, na­plň ho vy­beranými kosťami. 5 Vez­mi z naj­lepších oviec, na­vrstvi drevo pod ním. Po­var jeho kusy, nech sa varia, a var aj kos­ti v ňom. 6 Pre­to tak­to vraví Hos­podin, Pán: Beda mes­tu kr­vi­prelievania, hr­n­cu, v ktorom je hr­dza, a z ktorého hr­dza nezíde. Kus po kuse to po­vyťahuj z neho; bez losovania o tom. 7 Lebo krv, ktorú vy­lialo, je v jeho strede, na holú skalu ju vy­lialo; ne­vylialo ju na zem, aby ju po­kryl prach. 8 Aby som vzbudil prch­kosť, aby som vy­konal po­mstu, vy­lial som ním preliatu krv na holú skalu, aby nebola pri­krytá. 9 Pre­to tak­to vraví Hos­podin, Pán: Beda mes­tu kr­vi­prelievania. Aj ja na­kladiem veľkú hranicu dreva! 10 Naz­nášaj dreva, roz­nieť oheň, do­var mäso, vy­lej poliev­ku a kos­ti zhoria. 11 Po­stav ho prázd­ny na uhlie, aby sa roz­horúčil, aby sa rozžeravil jeho kov, aby sa v ňom roz­tavila jeho nečis­tota, aby sa stratila jeho hr­dza. 12 Nadar­mo som sa ustával. Množs­tvo jeho hr­dze nezíde z neho. Do ohňa s jeho hr­dzou! 13 Pre­tože si sa poškvr­nila svojou nehaneb­nosťou, očisťoval som ťa, a pred­sa nie si očis­tená od svojej nečis­toty; nebudeš už čis­tá, kým ne­utíšim svoju prch­kosť na tebe. 14 Ja, Hos­podin, som to po­vedal, príde to; spl­ním to, nenechám to bez po­všim­nutia, ne­zmilujem sa a nezľutujem. Podľa tvojich ciest a podľa tvojich skut­kov budú ťa súdiť - znie výrok Hos­podina, Pána. Smrť prorokovej manželky znamením15 Po­tom mi za­znelo slovo Hos­podinovo: 16 Človeče, beriem ti náh­lou sm­rťou, čo je najv­zác­nejšie tvojim očiam. Avšak ne­smúť a ne­plač; nech ti ne­vyj­de ani sl­za. 17 Tíško vzdychaj, ned­rž smútok za mŕt­vou, tur­ban si za­viaž a san­dále si obuj na nohy! Ale fúzy si nezak­ry, ani nejedz chlieb smút­ku! 18 Ráno som to vy­rozp­rával ľudu. Večer mi zo­mrela žena. Po­tom ráno som spl­nil, čo mi bolo pri­kázané. 19 A ľud mi hovoril: Ne­vys­vet­líš nám, čo to znamená pre nás, že si tak­to počínaš? 20 Po­vedal som im: Do­stalo sa mi slovo Hos­podinovo: 21 Po­vedz domu Iz­raela: Tak­to vraví Hos­podin, Pán: Poškvr­ním svoju svätyňu, vašu pyšnú pev­nosť, čo je najv­zác­nejšie vašim očiam a po čom túži vaša duša. I vaši synovia i vaše dcéry, ktorých ste zanechali, pad­nú mečom. 22 Budete si počínať tak, ako si počínam ja: nezak­ryjete si fúzy, ani chlieb smút­ku nebudete jesť. 23 I svoje tur­bany budete mať na hlavách a san­dále na nohách. Nebudete žalos­tiť ani plakať, ale budete chrad­núť pre svoje viny a budete vzdychať druh s druhom. 24 A tak vám bude Ezechiel znamením, keď budete robiť všet­ko, čo robil on. Keď to príde, po­znáte, že ja som Hos­podin, Pán. 25 Ty však, človeče, toho dňa, keď im od­nímem ich pev­nosť, ktorej krása im bola radosťou, čo bolo najv­zác­nejšie ich očiam a túžbou ich sŕdc, ich synov a ich dcéry, 26 toho dňa príde k tebe utečenec a zves­tuje to tvojim ušiam. 27 Toho dňa sa ot­voria tvoje ús­ta, budeš hovoriť s utečen­com, nebudeš už ne­mý, a tak im budeš znamením. Po­tom po­znajú, že ja som Hos­podin.

EvanjelickýEzechiel24