EvanjelickýEzechiel9

Ezechiel

Trest a označenie verných1 Zvolal mi do uší moc­ným hlasom: Pri­blížilo sa po­tres­tanie mes­ta. Každý nech má v ruke ničivú zbraň! 2 Nato prišlo šesť mužov od Hor­nej brány, ob­rátenej na sever, a každý mal ničiaci nás­troj v ruke. Upro­stred nich bol muž ob­lečený do ľanového rúcha a pri svojich bed­rách mal písacie po­treby. Keď prišli, po­stavili sa vedľa bron­zového ol­tára. 3 Sláva Boha Iz­raela sa vznies­la sponad cheruba, na ktorom spočívala, ku prahu chrámu. Vtedy zvolal na muža, ob­lečeného do ľanového rúcha, ktorý mal písacie po­treby pri svojich bed­rách. 4 Hos­podin mu riekol: Prej­di mes­tom, stredom Jeruzalema, a označ znak­mi čelá mužov, ktorí vzdychajú a stenú pre všet­ky ohav­nos­ti, ktoré sa pášu v ňom. 5 Na vlast­né uši som ho počul hovoriť tam­tým: Prej­dite cez mes­to za ním a bite! Nech sa ne­zmiluje vaše oko, a ne­maj­te súcitu. 6 Vraždite star­ca, mláden­ca i pan­nu, dieťa i ženu, kým ich ne­vyhubíte. Avšak ne­prib­lížte sa k nijakému mužovi, na ktorom je znak. Začnite od mojej svätyne! Vtedy začali od mužov, starších, ktorí boli pred chrámom. 7 Riekol im: Poškv­rňte dom a ná­dvorie na­plňte po­bitými! Vy­j­dite! Keď vy­šli, za­bíjali v mes­te. 8 Keď za­bíjali, a ja som zo­stal, padol som na tvár a volal som: Ach, Hos­podine, Pane, či chceš zničiť celý zvyšok Iz­raela, keď vy­lievaš svoju prch­kosť na Jeruzalem? 9 Riekol mi: Vina domu Iz­raela a Júdu je náram­ne veľká a krajina je pl­ná kr­vi­prelievania, mes­to je pl­né pre­krúcania práva. Lebo hovoria: Hos­podin opus­til krajinu! a: Hos­podin ne­vidí! 10 Čo sa mňa týka, moje oko sa ne­zmiluje, ani nebudem mať súcit; dám im od­platu za ich ces­ty. 11 A hľa, muž, ob­lečený do ľanového rúcha, ktorý mal písacie po­treby pri svojich bed­rách, vrátil sa so správou a po­vedal: Vy­konal som, ako si mi roz­kázal.