Evanjelický › Ezechiel › 23

Ezechiel

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48

Podobenstvo o dvoch nemravných sestrách1 Po­tom mi za­znelo slovo Hos­podinovo: 2 Človeče, boli dve ženy, dcéry jed­nej mat­ky. 3 Už vo svojej mlados­ti smil­nili v Egyp­te. Tam ich chytali za pr­s­níky a ohmatávali ich panen­ské pr­sia. 4 Staršia sa volala Oholá a jej mladšia ses­tra Oholíbá. Mne pat­rili a porodili synov i dcéry. Ich mená znamenajú: Oholá je Samária a Oholíbá Jeruzalem. 5 Oholá smil­nila, kým bola mojou, a za­horela túžbou po svojich milen­coch, Asýrčanoch, ktorí sa k nej blížili, 6 po mies­to­držiteľoch a pred­stavených, ob­lečených do mod­rého pur­puru. Boli to všet­ko krás­ni mláden­ci, jazd­ci, ktorí jaz­dili na koňoch. 7 Im sa vy­dala na smils­tvo; všet­ko to boli vy­beraní Asýrčania; pri každom, po kom za­horela túžbou, poškv­rňovala sa jeho nečis­tými mod­lami. 8 Ale nezanechala ani svoje smils­tvá s Egypťan­mi, lebo v čase jej mlados­ti s ňou spávali; oni ohmatávali jej panen­ské pr­sia a vy­lievali svoju smil­nú žiadosť na nej. 9 Pre­to som ju vy­dal do rúk jej milen­cov, do rúk Asýrčanov, po ktorých za­horela túžbou. 10 Oni od­kryli jej ohan­bie, po­brali jej synov i dcéry, ju za­bili mečom a jej meno sa stalo výs­trahou ženám; tak vy­konali na nej svoj súd. 11 Hoci to jej ses­tra Oholíbá videla, pred­sa sa ešte horšie od­dala svojej zmysel­nej žiados­ti ako ona, a jej smils­tvo pre­konalo smils­tvá jej ses­try. 12 Za­horela túžbou po Asýrčanoch, po mies­to­držiteľoch a pred­stavených, ktorí sa k nej blížili skvost­ne ob­lečení, po jazd­coch, ktorí jaz­dili na koňoch; boli to všet­ko krás­ni mláden­ci. 13 Videl som, že sa poškvr­nila. Obe konali rov­nako. 14 Ba ona ešte stupňovala svoje smils­tvo: keď videla mužov, na­kres­lených na stene, ob­razy Chal­dej­cov, na­kres­lených čer­venou far­bou, 15 opásaných opas­kom na bed­rách, ktorí vy­zerali všet­ko ako dôs­toj­níci, ob­raz Babylon­cov, ktorých vlasťou bolo Chal­dej­sko, 16 za­horela žiadosťou, keď po­hliad­la na nich, a po­slala k nim po­slov do Chal­dej­ska. 17 A tak Babylončania vošli k nej na lôžko lás­ky a poškvr­nili ju svojím smils­tvom. Keď sa nimi poškvr­nila, naraz od­vrátila od nich svoju žiadosť. 18 Keď urobila zjav­ným svoje smils­tvo a keď od­kryla svoje ohan­bie, vtedy som sa od­vrátil od jej ses­try. 19 Ale ona stupňovala svoje smils­tvo, keď sa roz­pomenula na dni svojej mlados­ti, v ktorej smil­nila v Egyp­te, 20 a za­horela žiadosťou po milen­coch, ktorých úd je ako úd oslov a ktorých výron je ako výron žreb­cov. 21 Po­tom si za­túžila po haneb­nos­ti svojej mlados­ti, keď ťa Egypťania chytali za pr­s­níky kvôli tvojim mladist­vým pr­siam. 22 Pre­to, Oholíbá - tak­to vraví Hos­podin, Pán - vy­dráždim proti tebe tvojich milen­cov, od ktorých sa tvoja žiadosť od­vrátila, a do­vediem ich na teba zo všet­kých strán: 23 Babylončanov i všet­kých Chal­dej­cov, Pekódov, Šóanov i Kóanov, s nimi všet­kých Asýrčanov, krás­nych mláden­cov, mies­to­držiteľov a pred­stavených, dôs­toj­níkov, ktorí sa blížia k tebe, všet­kých, ktorí jaz­dili na koňoch, 24 a prídu na teba od severu, s voz­mi a kolesami, s húfom národov, s pavézou, so štítom, s pril­bou, a po­stavia sa proti tebe do­okola; prenechám im súd a budú ťa súdiť podľa svojich práv. 25 Uplat­ním voči tebe svoju žiar­livosť a budú s tebou na­kladať s prch­kosťou; od­režú ti nos a uši a tvoje po­tom­stvo pad­ne mečom. Po­berú tvojich synov a dcéry, a čo ostane z teba, strávi oheň. 26 Vy­zlečú ti šaty a po­berú oz­dob­né veci. 27 Za­medzím tvoj­mu haneb­nému chovaniu i tvoj­mu smils­tvu z Egyp­ta; ne­z­dvih­neš k nim oči a Egypťanov si viac nebudeš pri­pomínať. 28 Lebo tak­to vraví Hos­podin, Pán: Vy­dám ťa na­pos­pas tým, ktorých nenávidíš, na­pos­pas tým, od ktorých sa od­vrátila tvoja žiadosť, 29 a budú s tebou na­kladať v nenávis­ti, po­berú ti všet­ky výnosy práce, zanechajú ťa holú a na­hú a bude od­kryté tvoje ohan­bie, tvoja haneb­nosť i tvoje smils­tvá. 30 To ti urobia pre tvoju smil­nú túžbu po národoch, pre­tože si sa poškvr­nila ich mod­lami. 31 Chodila si ces­tou svojej ses­try, a tak som dal jej kalich do tvojej ruky. 32 Tak­to vraví Hos­podin, Pán: Kalich svojej ses­try budeš piť, hl­boký a široký, budeš na výs­mech a po­smech, mnoho sa doň zmes­tí. 33 Na­pl­nená budeš opitosťou a žiaľom; kalich hrôzy a pus­tošenia je kalichom tvojej ses­try Samárie; 34 vy­piješ ho a vy­chlípeš, i jeho črepy ob­hryzieš, a roz­tr­háš si svoje pr­sia, lebo ja som to po­vedal - znie výrok Hos­podina, Pána. 35 Pre­to tak­to vraví Hos­podin, Pán: Pre­tože si za­bud­la na mňa a za­hodila si ma za chr­bát, pre­to aj ty znášaj trest za svoju nehaneb­nosť i za svoje smils­tvo. 36 Hos­podin mi riekol: Človeče, budeš súdiť Oholu a Oholíbu? Po­tom im oznám ich ohav­nos­ti: 37 že cudzoložili, že je krv na ich rukách, že cudzoložili so svojimi mod­lami a že aj svojich synov, ktorých mi porodili, im na po­krm pre­vied­li cez oheň. 38 A ešte toto mi vy­konali: toho dňa poškvr­nili moju svätyňu a znes­väcovali moje dni sviatočného od­počin­ku. 39 Lebo keď si po­bili synov pre svoje mod­ly, toho is­tého dňa prišli do mojej svätyne poškvr­niť ju. Aj­hľa, tak robili v mojom dome. 40 Do­kon­ca, keď po­slali po­slov za mužmi, ktorí prišli zďaleka - ku ktorým­koľvek bol po­sol vy­slaný, tí prišli - kvôli nim si sa po­umývala, nalíčila si si obočie a oz­dobila si sa šper­kami. 41 Sad­la si si na nád­her­né lôžko a pre­stretý stôl bol pred ním. I moje kadid­lo i môj olej si naň položila. 42 Zvuk bez­starost­ného davu bol tam; ku chlapom z množs­tva ľudu pri­vied­li ešte pijanov z púšte. A tí dali náram­ky na ich ruky a nád­her­ný diadém na ich hlavy. 43 Vtedy som po­vedal: Od­dáv­na si zvyk­la na cudzoložs­tvo; budú s ňou naďalej páchať smils­tvo. 44 Vtedy vchádzali k nej, ako sa vchádza k ne­vies­tkam; tak vchádzali k Ohole a Oholíbe, k nehaneb­ným ženám. 45 Avšak spravod­liví mužovia ich budú súdiť podľa práv­nych pred­pisov o cudzoložniciach a o ženách, čo preliali krv, pre­tože ony cudzoložili a mali krv na svojich rukách. 46 Lebo tak­to vraví Hos­podin, Pán: Nech pri­vedú proti nim zhromaždenie ľudu a nech ich vy­dajú ako pred­met úžasu a lúpeže. 47 Nech ich zhromaždenie ukameňuje a roz­seká mečmi; nech po­zabíjajú ich synov a ich dcéry a ich domy nech spália ohňom. 48 Za­medzím nehaneb­nos­ti v krajine, aby sa všet­ky ženy dali po­učiť a aby nekonali podľa ich nehaneb­nos­ti. 49 Dajú vám trest za vaše nehaneb­nos­ti a budete znášať po­kutu za to, že ste hrešili svojimi mod­lami. A po­tom po­znáte, že ja som Hos­podin, Pán.