EvanjelickýEzechiel8

Ezechiel

Modlárstvo v jeruzalemskom chráme1 V šies­tom roku, v šies­tom mesiaci, piateho dňa toho mesiaca som sedel vo svojom dome a starší Júdu sedeli predo mnou. I do­pad­la tam na mňa ruka Hos­podina, Pána. 2 Ale hľa, videl som po­stavu, ktorá vy­zerala ako muž: od bedier dolu vy­zerala ako oheň a od bedier vy­ššie vy­zerala ako žiara, ako mosadz­né zrkad­lo. 3 Po­tom vy­strel akoby ruku a uchopil ma za kadere na hlave; Duch ma zdvihol medzi zem a nebo a v božs­kých videniach preniesol do Jeruzalema ku vchodu do vnútor­nej brány, ob­rátenej na sever, kde bol pod­stavec sochy Náruživos­ti, ktorá vy­volávala vášeň. 4 Aj­hľa, bola tam sláva Boha Iz­raela, podob­ného zjavu, ako som videl v údolí. 5 I riekol mi: Človeče, po­zri sa na sever! Keď som sa po­zrel na sever, aj­hľa, tu bol sever­ne od brány pri vchode ol­tár sochy Náruživos­ti. 6 Riekol mi: Človeče, či vidíš, čo robia? Veľké ohav­nos­ti, ktoré tu páše dom Iz­raela, ma za­háňajú z mojej svätyne. Avšak ešte väčšie ohav­nos­ti uvidíš. 7 Do­viedol ma ku vchodu do ná­dvoria a uvidel som dieru v múre. 8 I riekol mi: Človeče, preraz ten múr! Keď som prerazil múr, hľa, bol tam vchod. 9 Po­vedal mi: Voj­di a po­zri sa na ohav­nos­ti, ktoré tu pášu. 10 Keď som vošiel, videl som, že tam boli všelijaké podoby plazov a zvierat, mrz­kých bytos­tí a všet­kých modiel domu Iz­raela, vy­ryté do­okola na stene. 11 Stálo pred nimi sedem­desiat mužov spomedzi starších domu Iz­raela a upro­stred nich stál Jaazan­já, syn Šáfánov. Každý mal v ruke kadidel­nicu a vôňa z ob­laku kadid­la vy­stupovala hore. 12 Riekol mi: Videl si, človeče, čo pášu starší domu Iz­raela v tme, každý vo svojej miest­nos­ti s mod­lou? Lebo si vravia: Hos­podin nás ne­vidí. Hos­podin opus­til krajinu. 13 Po­vedal mi: Znova uvidíš ešte väčšie ohav­nos­ti, ktoré pášu. 14 Pri­viedol ma ku vchodu do brány domu Hos­podinov­ho, ob­rátenej na sever, a tam sedeli ženy a oplakávali Tam­múza. 15 Riekol mi: Videl si, človeče? Znovu uvidíš ešte väčšie ohav­nos­ti, ako sú tieto. 16 Pri­viedol ma do vnútor­ného dvora domu Hos­podinov­ho, a hľa, pri vchode do chrámu Hos­podinov­ho, medzi pred­sieňou a ol­tárom, bolo asi dvad­saťpäť mužov, ob­rátených chrb­tom k chrámu Hos­podinov­mu a tvárou k východu. Klaňali sa sln­ku, ob­rátení na východ. 17 Po­vedal mi: Videl si, človeče? Či je pri­málo pre dom Júdu páchať ohav­nos­ti, ktoré tu robia? Veď na­pl­nili krajinu násilím; znova ma popudzujú k hnevu. Hľa, pri­kladajú si k nosu zväzok ratoles­tí. 18 Pre­to aj ja budem konať v prch­kos­ti, moje oko sa ne­zmiluje, ani nebudem mať súcit. Hoci budú hlas­no volať na mňa, ne­vypočujem ich.