Evanjelický › Ezechiel › 39

Ezechiel

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48

1 Ty však, človeče, prorokuj proti Gógovi a po­vedz: Tak­to vraví Hos­podin, Pán: Som proti tebe, Góg, veľk­nieža Mešecha a Túbala. 2 Vrátim ťa a po­vediem ako dieťa; pri­tiah­nem ťa z naj­vzdialenejšieho severu a pri­vediem na iz­rael­ské vr­chy. 3 Vy­razím ti luk z ľavej ruky a vy­trasiem ti šípy z pravej ruky. 4 Pad­neš na iz­rael­ských vr­choch, ty i všet­ky tvoje hor­dy a národy, ktoré budú s tebou; dravým vtákom, roz­ličným druhom ok­ríd­lených vtákov a poľnej zveri ťa vy­dám za po­travu. 5 Na šírom poli pad­neš, lebo ja som to po­vedal - znie výrok Hos­podina, Pána. 6 Ja vy­šlem oheň proti Mágógu a bez­starost­ným obyvateľom os­trovov; po­tom po­znajú, že ja som Hos­podin. 7 A svoje sväté meno učiním známym upro­stred svoj­ho iz­rael­ského ľudu, nedám im už znes­vätiť svoje sväté meno, a národy po­znajú, že ja, Hos­podin, som Svätý v Iz­raeli. 8 Hľa, príde to a spl­ní sa - znie výrok Hos­podina, Pána. To je deň, o ktorom som hovoril. 9 Po­tom vy­j­dú obyvatelia iz­rael­ských miest, za­pália a spália výzb­roj, štíty, pavézy, luky, šípy, kyjaky a kopije; budú ich páliť sedem rokov. 10 Nebudú nosiť drevo z poľa, ani ho nebudú rúbať z lesov, pre­tože budú kúriť výzb­rojou, a zís­kajú korisť od tých, čo od nich zís­kavali korisť, a oz­bíjajú tých, čo ich zbíjali - znie výrok Hos­podina, Pána. 11 V ten deň dám Gógovi mies­to na hrob v Iz­raeli v údolí Abárím, východ­ne od mora. Tak sa uzav­rie údolie pre tých, ktorí pre­chádzajú. Tam po­chovajú Góga i celý jeho dav a budú ho volať Údolie Gógov­ho davu. 12 Dom Iz­raela ich bude po­chovávať sedem mesiacov, aby očis­til krajinu. 13 Všetok ľud krajiny ich po­chová, a bude im to na chválu v deň, keď sa os­lávia - znie výrok Hos­podina, Pána. 14 Z ľudí, ktorí stále pre­chádzajú krajinou, vy­berú mužov, aby po­chovávali tých, čo zo­stali na po­vr­chu zeme, aby ju očis­tili. Po sied­mich mesiacoch majú začať svoj pries­kum. 15 Keď budú pre­chádzať krajinou a uvidia ľud­ské kos­ti, po­stavia pri nich znak, kým ich hrobári ne­pochovajú do Údolia Gógov­ho davu. 16 Pre­to jes­tvuje aj meno is­tého mes­ta Hamóná. Tak očis­tia krajinu. 17 Ty však, človeče - tak­to vraví Hos­podin, Pán - po­vedz všet­kým ok­ríd­leným vtákom a všet­kej poľnej zveri: Zhromaždite sa a príďte, po­schádzaj­te sa zo všet­kých strán k mojej zábit­nej obeti, ktorú vám ja obetujem, k veľkej obeti na iz­rael­ských vr­choch. Budete jesť mäso a piť krv. 18 Budete jesť mäso hr­dinov a piť krv zem­ských kniežat, baranov, jah­niat a koz­lov, jun­cov i všet­kého kŕm­neho dobyt­ka z Bášánu. 19 Z mojej zábit­nej obete, ktorú som vám obetoval, najete sa tuku do sýtos­ti a na­pijete sa krvi do opojenia. 20 Na­sýtite sa pri mojom stole koňmi i jazd­cami, hr­dinami i všelijakými bojov­ník­mi - znie výrok Hos­podina, Pána. 21 Po­tom rozšírim svoju slávu medzi národy, a všet­ky národy uvidia môj súd, ktorý som vy­konal, i moju ruku, ktorú som na ne položil. 22 Od toho dňa na vždy po­zná dom Iz­raela, že ja, Hos­podin, som jeho Bohom. 23 Aj po­han­ské národy po­znajú, že dom Iz­raela sa do­stal do zajatia svojou vinou. Pre­tože sa ne­ver­ne za­chovali voči mne, skryl som svoju tvár pred nimi a vy­dal som ich na­pos­pas ich protiv­níkom, takže všet­ci pad­li mečom. 24 Podľa ich nečis­toty a pre­vinení naložil som s nimi a skryl som svoju tvár pred nimi. 25 Pre­to tak­to vraví Hos­podin, Pán: Teraz zmením údel Jákoba, zľutujem sa nad celým domom Iz­raela a budem hor­liť za svoje sväté meno. 26 Za­bud­nú na svoju po­tupu a na všet­ku svoju ne­veru, ktorej sa do­pus­tili voči mne, keď budú bez­pečne bývať na svojej pôde a ni­kto ich ne­vyľaká. 27 Keď ich vrátim z národov a zhromaždím z krajín ich ne­priateľov a na nich sa do­kážem Svätým pred očami mnohých národov, 28 vtedy po­znajú, že ja som Hos­podin, ich Boh, pre­tože som ich najprv od­viedol do zajatia medzi národy, ale po­tom ich zhromaždím na ich pôdu a nenechám tam ni­koho z nich. 29 Ani svoju tvár pred nimi ni­kdy ne­skryjem, lebo som svoj­ho Ducha vy­lial na dom Iz­raela - znie výrok Hos­podina, Pána.