Evanjelický › Ezechiel › 1

Ezechiel

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48

Povolanie za proroka1 V trid­siatom roku, piateho dňa štvr­tého mesiaca, keď som bol medzi zajatými pri rieke Kebár, ot­vorili sa nebesá a mal som Božie videnia. 2 Piateho dňa toho mesiaca - bol to piaty rok po zajatí kráľa Jojáchína - 3 zreteľne za­znelo slovo Hos­podinovo kňazovi Ezechielovi, synovi Búzího, v krajine Chal­dej­cov pri rieke Kebár. A bola tam nad ním ruka Hos­podinova. 4 Videl som, že prišiel burácajúci vietor od severu i veľký ob­lak a blýs­kavý oheň s jasom do­okola; z jeho vnút­ra - totiž z ohňa - sa lesk­lo niečo ako mosadz­né zrkad­lo. 5 Z jeho stredu vy­stupovala podoba štyroch živých bytos­tí, ktoré mali takýto výzor: podobali sa človeku. 6 Každá mala štyri tváre a každá z nich mala št­voro krídel. 7 Ich nohy boli rov­né, ich chodid­lá boli ako teľacie chodid­lá a jagali sa ako bron­zové zrkad­lo. 8 Pod svojimi kríd­lami na štyroch stranách mali ľud­ské ruky a tváre; kríd­la všet­kých štyroch 9 sa na­vzájom dotýkali; ne­moh­li sa ob­racať, keď šli: všet­ky šli smerom svojej tváre. 10 Podoba ich tvárí bola ako ľud­ská tvár a po pravej strane všet­ky štyri mali leviu tvár, po ľavej strane všet­ky štyri mali býčiu tvár a zo­zadu všet­ky štyri mali or­liu tvár. 11 To boli ich tváre; ich kríd­la boli rozo­päté na­hor, takže kríd­lami sa vzájom­ne dotýkali a dvoma si za­krývali telá. 12 Všet­ky šli priamo smerom svojej tváre: tam išli, kam chcel ísť duch; keď šli, ne­ob­racali sa. 13 Medzi štyr­mi bytosťami bolo niečo, čo vy­zeralo ako žeravé uhlíky, ako fak­le, ktoré sa po­hybovali medzi živými bytosťami. Oheň vy­dával žiaru a z ohňa šľahali bles­ky. 14 Živé bytos­ti po­behúvali sem i tam, takže vy­zerali ako bles­ky. 15 Keď som hľadel na živé bytos­ti, videl som vedľa všet­kých štyroch po jed­nom kolese na zemi. 16 Vzhľad kolies a ich výroba pri­pomínali lesk chryzolitu a všet­ky štyri mali rov­nakú podobu. Tak vy­zerali a tak boli zhotovené, ako keby koleso bolo v kolese. 17 Moh­li ísť na všet­ky štyri strany, v chode sa ne­ob­racali. 18 Mali bah­ry, a videl som, že ich bah­ry boli do­okola pl­né očí na všet­kých štyroch kolesách. 19 Keď živé bytos­ti šli, išli vedľa nich aj kolesá. Keď sa živé bytos­ti vznies­li zo zeme, vznies­li sa aj kolesá. 20 Kam chcel ísť duch, tam kolesá išli, a súčas­ne sa vznies­li, lebo duch bytos­tí bol v kolesách. 21 Keď išli tie, išli aj ony; keď tam­tie za­stali, za­stali aj ony; keď sa vznies­li zo zeme, vznies­li sa aj kolesá, lebo duch bytos­tí bol v kolesách. 22 Nad hlavami živých bytos­tí bolo čosi ako pev­ná ob­loha, les­kom podob­ná hroz­nému kryštálu, rozp­res­tretá zhora nad ich hlavami. 23 Pod ob­lohou boli ich kríd­la roz­päté, pričom jed­no sa dotýkalo druhého. Dve kríd­la každej bytos­ti za­krývali ich telá. 24 Keď šli, počul som šum krídel ako hučanie mnohých vôd, ako hlas Všemohúceho, ako zvuk vojen­ského tábora. Keď bytos­ti za­stali, zvesili kríd­la. 25 Tu za­znel hlas sponad ob­lohy, ktorá bola nad ich hlavami; keď za­stali, zvesili kríd­la. 26 Zhora nad ob­lohou, ktorá bola nad ich hlavami, bola podoba trónu, čo vy­zeralo ako drahokam zafír. Na podobe trónu bola zhora po­stava, ktorá vy­zerala ako človek. 27 A videl som lesk, akoby lesk mosadz­ného zrkad­la, čo vy­zeralo ako oheň, ktorý mal okolo seba dvor až hore k mies­tu, ktoré vy­zeralo ako bed­rá; avšak ďalej od mies­ta, ktoré vy­zeralo ako bed­rá, videl som niečo podob­ného ohňu, čo bolo ob­klopené jagotom. 28 Vy­zeralo to ako dúha, ktorá býva na ob­laku za daždivého dňa. Tak vy­zerala podoba slávy Hos­podinovej. Keď som to videl, padol som na tvár a počúval som hlas, ktorý hovoril.