Evanjelický › Ezechiel › 12

Ezechiel

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48

Prorok znázorňuje odvlečenie do zajatia1 Po­tom mi za­znelo slovo Hos­podinovo: 2 Človeče, bývaš upro­stred domu vzdoru, ktorý má oči, aby videl, ale ne­vidí, má uši, aby počúval, ale ne­počuje, lebo je domom vzdoru. 3 Ty však, človeče, zhotov si pút­nic­ký výs­troj; vy­sťahuj sa akoby do zajatia vo dne pred ich očami a od­sťahuj sa zo svoj­ho mies­ta na iné mies­to pred ich očami. Azda to po­chopia, hoci sú domom vzdoru. 4 Svoj výs­troj vy­nes ako výs­troj do zajatia vo dne pred ich očami; večer vy­j­di pred ich očami ako tí, čo idú do vy­hnan­stva. 5 Pred ich očami preraz stenu, a po­tom vy­j­di cez ňu. 6 Pred ich očami vy­nášaj na pleci, za tmavej noci vy­j­di a za­kry si tvár, aby si ne­videl zem, lebo som ťa dal za znamenie pre dom Iz­raela. 7 Vy­konal som, ako mi bolo roz­kázané: výs­troj som vy­niesol ako výs­troj do zajatia vo dne a večer som vlast­noručne pre­boril stenu; za tmy som to vy­nášal, na pleci som niesol pred ich očami. 8 Po­tom mi za rána za­znelo slovo Hos­podinovo: 9 Človeče, či sa ťa ne­spýtal dom Iz­raela, dom vzdoru: Čo robíš? 10 Po­vedz im: Tak­to vraví Hos­podin, Pán: Ten­to výrok sa vzťahuje na knieža v Jeruzaleme i na všet­kých z domu Iz­raela, ktorí tam bývajú. 11 Po­vedz: Ja som znamením pre vás. Ako som ja urobil, tak sa stane im: pôj­du do vy­hnan­stva ako zajat­ci. 12 A knieža, ktoré je upro­stred nich, bude niesť svoj výs­troj na pleci za tmy a odíde. Prerazí stenu, aby moh­lo vy­j­sť. Za­kryje si tvár, aby svojím zrakom ne­videlo zem. 13 Rozo­striem naň svoju sieť, bude chytené do mojich osídiel a do­vediem ho do Babylonie, krajiny Chal­dej­cov; avšak ne­uvidí ju: tam zo­mrie. 14 Všet­kých, ktorí sú okolo neho, jeho po­moc­níkov i všet­ky jeho húfy rozp­týlim do všet­kých vet­rov; za nimi vy­tasím meč. 15 Po­tom po­znajú, že ja som Hos­podin, keď ich rozp­týlim medzi národy a rozt­rúsim po krajinách. 16 Ponechám si z nich malý počet mužov, ktorí unik­nú meču, hladu a moru, aby moh­li rozp­rávať o všet­kých svojich ohav­nos­tiach medzi národ­mi, do ktorých prídu. Vtedy po­znajú, že ja som Hos­podin. 17 Po­tom mi za­znelo slovo Hos­podinovo: 18 Človeče, s chvením budeš jesť svoj chlieb a svoju vodu budeš piť so vzrušením a úz­kosťou. 19 Ľudu krajiny po­vedz: Tak­to vraví Hos­podin, Pán, o obyvateľoch Jeruzalema v Iz­raeli: Svoj chlieb budú jesť s úz­kosťou a svoju vodu budú piť s hrôzou; lebo ich krajina spust­ne, bude zbavená všet­kého, čo je v nej, pre násilie všet­kého, čo je v nej, pre násilie všet­kých, čo v nej žijú. 20 Obývané mes­tá budú ležať pus­té a krajina bude púšťou. Po­tom po­znáte, že ja som Hos­podin. Proti tým, čo pohŕdajú proroctvami21 Po­tom mi za­znelo slovo Hos­podinovo: 22 Človeče, aké to máte ús­lovie o Iz­raeli, že dni plynú a zo všet­kých videní nie je nič? 23 Pre­to im po­vedz: Tak­to vraví Hos­podin, Pán: Urobím koniec tomuto ús­loviu, a už ho nebudú po­užívať v Iz­raeli. Avšak po­vedz im: Pri­blížili sa dni a spl­ní sa každé videnie. 24 Lebo nebude už nijaké már­ne videnie ani po­chleb­níc­ke veštenie v dome Iz­raela, 25 ale ja, Hos­podin, budem hovoriť. Čo po­viem, to sa spl­ní; viac sa ne­od­diali. Ešte za vašich dní, dom vzdoru, pre­hovorím slovo a vy­pl­ním ho - znie výrok Hos­podina, Pána. 26 Po­tom mi za­znelo slovo Hos­podinovo: 27 Človeče, dom Iz­raela hovorí: Videnie, ktoré on má, sa vzťahuje na mnoho dní, a prorokuje o ďalekých dobách. 28 Pre­to im po­vedz: Tak­to vraví Hos­podin, Pán: Ne­od­diali sa už žiad­ne moje slovo; slovo, ktoré budem hovoriť, sa spl­ní - znie výrok Hos­podina, Pána.