Roháček › Rimanom › 3

Rimanom

List Rimanom

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16

Všetci ľudia sú hriešni. Spravedlivosť je z viery Ježišovej.1 Čo má tedy viacej Žid? Alebo jaký je užitok z ob­riez­ky? 2 Žid má o mnoho viac, a mnohý je užitok z ob­riez­ky na každý spôsob, lebo najprv pre­to, že sú im sverené výroky Božie. 3 Lebo veď čože, ak nie­ktorí ne­verili? ! Či azda ich ne­vera zmarí ver­nosť Božiu? 4 Nech sa ne­stane! Ale Bôh nech je prav­divý, a každý človek lhár, ako je na­písané: Aby si bol ospravedl­nený vo svojich slovách a zvíťazil, keby si sa súdil. 5 Ale ak naša ne­spraved­livosť len do­kazuje spraved­livosť Božiu, čo po­vieme? Či nie je po­tom Bôh ne­spraved­livý, ktorý ne­sie na nás hnev? (Po ľud­sky hovorím). 6 Nech sa ne­stane! Lebo veď ako by po­tom súdil Bôh svet? 7 Lebo ak prav­da Božia roz­hoj­nila sa mojou lžou na jeho slávu, prečo som po­tom ešte i ja súdený jako hriešnik? 8 A či potom nemáme radšej robiť zlé, jako sa nám rúhajú, a jako nie­ktorí vravia o nás, že hovoríme, rob­me vraj zlé, aby prišlo dob­ré? Ktorých od­súdenie je spraved­livé. 9 Čo tedy? Či máme nejakú pred­nosť? Nijakým činom, lebo tu prv sme ob­vinili i Židov i Grékov, že všet­ci sú pod hriechom, 10 ako je na­písané: Nieto spraved­livého ani jed­ného; 11 niet toho, kto by roz­umel, niet, kto by vážne hľadal Boha; 12 všet­ci sa od­chýlili, na­pos­pol stali sa ne­užitočnými; niet toho, kto by činil dob­ro, niet ani jed­ného. 13 Ich hrd­lo ot­vorený hrob; svojimi jazyky hovorili lesť, jed ľútych hadov pod ich rtami; 14 ktorých ús­ta sú pl­né kliat­by a hor­kos­ti; 15 ich nohy rých­le vy­liať krv; 16 skrúšenie a bieda je na ich ces­tách, 17 a ces­ty po­koja ne­poz­nali. 18 Niet báz­ne Božej pred ich očami. 19 A vieme, že všet­ko, čo hovorí zákon, vraví tým, ktorí sú pod zákonom, aby boly za­pchaté každé ús­ta, a celý svet aby bol vin­ný Bohu, 20 pre­tože zo skut­kov zákona nebude ospravedl­nené pred ním ni­ktoré telo, lebo skr­ze zákon po­znanie hriechu. 21 No, teraz je zjavená spraved­livosť Božia bez zákona, osvedčovaná zákonom i prorok­mi, 22 avšak spraved­livosť to Božia skr­ze vieru Ježiša Kris­ta cieľom všet­kých a na všet­kých veriacich. 23 Lebo nieto roz­dielu, lebo všet­ci zhrešili a po­strádajú slávy Božej 24 ospraved­lňovaní súc dar­mo jeho milosťou, skr­ze vy­kúpenie, vykúpenie v Kris­tu Ježišovi, 25 ktorého preduložil Bôh za obeť smierenia skr­ze vieru v jeho krvi na ukázanie svojej spraved­livos­ti pre pus­tenie stranou predošle sa udialych hriechov do času obeti Kristovej 26 v znášaní Božom, aby ukázal svoju spraved­livosť v terajšom čase, aby bol spraved­livý a ospraved­lňujúci toho, kto je z viery Ježišovej. 27 Kde je po­tom chvála človeka? Je vy­lúčená. Jakým zákonom? Zákonom skutkov? Nie! Ale zákonom viery. 28 A tak usudzujeme, že sa človek ospraved­lňuje vierou bez skut­kov zákona. 29 Alebo či je Bôh len Bohom Židov? A či nie je aj Bohom pohanov? Áno aj po­hanov, 30 pre­tože je jeden Bôh, ktorý ospravedl­ní ob­riez­ku z viery, aj ne­ob­riez­ku vierou. 31 Či tedy maríme zákon vierou? Nijakým činom! Ale zákon staviame v platnosť.