Roháček › Rimanom › 14

Rimanom

List Rimanom

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16

O pokrmoch a sviatkoch.1 A slabého vo viere prijímaj­te, nie na po­sudzovania myšlienok. 2 Lebo nie­kto verí, že smie jesť všet­ko, a zase nie­kto súc slabý jie zeliny. 3 Ten, kto jie, nech ne­pohŕda tým, kto nejie; a zase ten, kto nejie, nech ne­súdi toho, kto jie, lebo ho Bôh prijal. 4 Ktože si ty, ktorý súdiš cudzieho čeľadína? Svoj­mu vlast­nému pánovi stojí alebo padá. Ale bude stáť, pre­tože Bôh je moc­ný po­staviť ho, aby stál. 5 Lebo nie­kto súdi, že nie­ktorý deň je nad iný deň, a zase nie­kto súdi, že každý deň ako deň. Každý nech si je is­tý veci sám vo svojej mys­li. 6 Kto dá na deň, dá Pánovi; kto nedá na deň, nedá Pánovi na deň. Kto jie, jie Pánovi, lebo ďakuje Bohu, a kto nejie, nejie Pánovi a ďakuje Bohu. 7 Lebo ni­kto z nás nežije sám sebe, a ni­kto sám sebe nezomiera. 8 Lebo keď žijeme, žijeme Pánovi; a keď mrieme, mrieme Pánovi. A tak tedy buď žijeme buď mrieme, sme Pánovi. 9 Lebo nato Kris­tus i zo­mrel i vstal i ožil, aby panoval i nad mŕt­vymi i nad živými. 10 A ty prečože súdiš svoj­ho brata? Alebo aj ty, prečo po­hŕdaš svojím bratom? Lebo sa všet­ci po­stavíme pred súd­nou stolicou Kris­tovou. 11 Lebo je na­písané: Jako že ja žijem, tak is­té je, hovorí Pán, že mne sa skloní každé koleno, a každý jazyk bude oslavovať Boha. 12 Tak tedy jeden každý z nás dá sám za seba Bohu počet. 13 Ne­súďme tedy viacej jed­ni druhých, ale radšej usúďte to, aby ste nek­lád­li bratovi do ces­ty toho, na čom by sa po­tknul alebo po­horšil. 14 Viem a som pre­svedčený v Pánu Ježišovi, že samo sebou nie je nič obec­né čiže nečis­té; iba tomu, kto mys­lí o niečom, že je obec­né, tomu je obec­ným. 15 Ale ak za­rmucuje sa tvoj brat pre po­krm, už nechodíš v lás­ke. Ne­veď do záhuby svojím po­kr­mom toho, za ktorého Kris­tus zo­mrel! 16 Nech sa tedy nerúhajú vášmu dob­rému! 17 Lebo kráľov­stvo Božie nie je po­krm a nápoj, ale spraved­livosť, po­koj a radosť v Svätom Duchu. 18 Lebo kto v tom­to slúži Kris­tovi, je ľúby Bohu a do­kázaný ľuďom. 19 A tak tedy sa žeňme za tým, čo je vecou pokoja a vzájom­ného vzdelania. 20 Nebor pre po­krm diela Božieho! Všet­ko je o sebe čis­té, ale zlým je človekovi, ktorý jie a uráža sa pri tom. 21 Dob­re je nejesť mäsa ani ne­piť vína ani nerobiť ničoho, na čom sa uráža tvoj brat alebo po­horšuje alebo čím slab­ne. 22 Ty že máš vieru? Maj ju sám u seba pred Bohom. Blaho­slavený, kto sám seba ne­súdi v tom, čo uznáva za dob­ré. 23 Ale ten, kto po­chybuje, keď jie, je od­súdený, lebo to nie je z viery. A všet­ko, čo nie je z viery, je hriech.