Roháček › Rimanom › 15

Rimanom

List Rimanom

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16

Napomenutie znášať sa, byť jednomyseľnými a radovať sa v Pánovi.1 A my moc­ní sme po­vin­ní niesť slabos­ti tých, ktorí nie sú moc­ní, a nie ľúbiť sa sami sebe. 2 Jeden každý z nás nech sa ľúbi blížnemu na dob­ré ku vzdelaniu; 3 lebo ani Kris­tus nehľadal toho, aby sa ľúbil sám sebe, ale jako je na­písané: Hanenia haniacich teba pad­ly na mňa. 4 Lebo všet­ko, čo je tam prv na­písané, je na­písané na naše po­učenie, aby sme skr­ze tr­pez­livosť a skr­ze po­tešenie písem mali nádej. 5 A Bôh tr­pez­livos­ti a po­tešenia nech vám dá mys­lieť na jed­no a na to is­té medzi sebou podľa Kris­ta Ježiša, 6 aby ste jed­nomyseľne jed­nými ús­ty oslavovali Boha a Otca našeho Pána Ježiša Kris­ta. 7 Pre­to sa prijímaj­te na­vzájom, ako i Kris­tus nás prijal na slávu Božiu. 8 Lebo hovorím, že Ježiš Kris­tus bol služob­níkom ob­riez­ky za prav­du Božiu, aby po­tvr­dil za­sľúbenia, dané otcom, 9 a po­hania aby za milo­sr­den­stvo oslavovali Boha, jako je na­písané: Pre­to ťa budem chváliť medzi národami a tvoj­mu menu budem spievať žal­my. 10 A zase hovorí: Veseľte sa, národy, a jeho ľudom! 11 A za­se: Chváľte Pána, všet­ky národy! A: Zvelebuj­te ho všet­ci ľudia! 12 A zase Izai­áš hovorí: Bude koreň Jes­seho, a ten, ktorý po­vs­tane, aby panoval nad národami, na neho sa budú nadejať národy. 13 A Bôh nádeje nech vás na­pl­ní každou radosťou a po­kojom vo verení, aby ste hoj­neli v nádeji mocou Svätého Ducha. Dôvera Pavlova v bratov. O práci medzi pohanmi až po Illýriu a Hispaniu.14 A pre­svedčený som, moji bratia, i ja sám o vás, že ste i sami pl­ní dob­roty na­pl­není súc každou známosťou, môžuc i na­pomínať druh druha. 15 A z čias­t­ky som vám písal niečo odvážnejšie, bratia, ako taký, ktorý vás znova upomínam, pre milosť, ktorá mi je daná od Boha, 16 aby som bol svätos­lužob­níkom Ježiša Kris­ta medzi po­han­mi slúžiac kňaz­sky evan­jeliu Božiemu, aby bola obeť po­hanov príjem­ná, po­svätená Svätým Duchom. 17 Mám sa tedy čím chváliť v Kris­tu Ježišovi čo do vecí Božích. 18 Lebo by som sa ne­opovážil vravieť niečo o tom, čo by nebol skr­ze mňa vy­konal Kris­tus cieľom po­slušnos­ti po­hanov, slovom i skut­kom, 19 v moci divov a zá­zrakov, v moci Ducha Božieho, takže som od Jeruzalema a na­okolo až po Il­lýriu vy­pl­nil, čo vy­žadovalo evanjelium Kris­tovo, 20 a to tak, že mi to bolo vecou cti, aby som zves­toval evan­jelium, nie tam, kde už bol Kris­tus menovaný, aby som ne­staväl na cudzí zá­klad, 21 ale jako je na­písané: Tí, ktorým nebolo zves­tované o ňom, uvidia; a ktorí ne­počuli, porozumejú. 22 Pre­to mi aj bolo tak mnoho ráz prekazené prij­sť k vám. 23 Ale teraz už ne­majúc viacej mies­ta v tých­to krajoch a pre­tože mám, už od mnoho rokov, túžbu prij­sť k vám, 24 keď poj­dem, ak to len bude možné, do His­panie, prij­dem k vám. Lebo sa nadejem, že idúc cez váš kraj, uvidím vás, a že ma vy ta od­prevadíte, keď vás prv as­poň z čias­t­ky užijem. O sbierke Macedonie.25 No, teraz idem do Jeruzalema konajúc svätým službu. 26 Lebo Macedonii a Achaji sa videlo za dob­ré z účast­nos­ti urobiť nejakú sbier­ku pre chudob­ných zo svätých, ktorí sú v Jeruzaleme. 27 Lebo sa im to videlo za dob­ré, a sú ich dlžník­mi. Lebo ak do­stali po­hania účasť na ich duchov­ných majetkoch, pod­lžni sú im tiež sväte po­slúžiť teles­nými. 28 Keď tedy to vy­konám a za­pečatím im to ovocie, odídem cez vás do His­panie. 29 A viem, že keď prij­dem k vám, prij­dem v pl­nos­ti požeh­nania evan­jelia Kris­tov­ho. Prosba za prímluvu.30 Ale vás prosím, bratia, pre nášho Pána Ježiša Kris­ta a pre lás­ku Ducha, žeby ste spolu so mnou zápasili na mod­lit­bách za mňa u Boha, 31 aby som bol vy­tr­hnutý od ne­pos­lušných neveriacich v Jud­sku, a aby moja služba, konaná Jeruzalemu, bola príjem­ná svätým, 32 aby som k vám prišiel v rados­ti skr­ze vôľu Božiu a od­počinul si spolu s vami. 33 A Bôh po­koja nech je so všet­kými vami. Ameň.