Roháček › Rimanom › 11

Rimanom

List Rimanom

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16

Bôh nezavrhnul svojho ľudu. Sedem tisíc.1 Hovorím tedy: Či azda Bôh za­vrh­nul svoj ľud? Nech sa ne­stane! Lebo veď i ja som Iz­raelita, zo semena Ab­rahámov­ho, z po­kolenia Ben­jaminov­ho. 2 Neza­vrh­nul Bôh svoj­ho ľudu, ktorý vo­pred po­znal. Alebo či ne­viete, čo hovorí Pís­mo, k­de je reč o Eliášovi, jako sa mod­lí Bohu proti Iz­raelovi a hovorí: 3 Pane, tvojich prorokov po­bili a tvoje ol­táre roz­borili, a zo­stal som len ja sám, a hľadajú i moju dušu. 4 Ale čo mu hovorí na to Božia od­veta? Zanechal som si sedem tisíc mužov, ktorí ne­sklonili kolena mod­le Bálovi. 5 Tak­to tedy s­talo sa, že i v terajšom čase je zo­statok podľa vy­volenia milos­ti. 6 Ale ak milosťou, vtedy už nie zo skut­kov, pre­tože milosť by už nebola milosťou. A jest­li zo skut­kov, nie je to už milosť, pre­tože skutok už nie je skut­kom. 7 Tak čo tedy? To, čo snažne hľadá Iz­rael, toho nedosiahol, ale vy­volenie do­siah­lo, a os­tat­ní sú za­tvr­dení. 8 Zrov­na jako je na­písané: Bôh im dal ducha hl­bokého spán­ku. oči, aby ne­videli, a uši aby ne­počuli, až do dnešného dňa. 9 A Dávid hovorí: Nech im je ich stôl osíd­lom a pas­cou, kameňom úrazu a od­platou. 10 Nech sa za­tmia ich oči, aby ne­videli, a ich chr­bát zo­hni navždy. Už porážkou Izraelovou je spasenie pohanom, tým viacej jeho prijatím.11 Hovorím tedy: Či ne­kles­li, aby pad­li? Nech sa ne­stane! Ale ich pádom sa do­stalo spasenie po­hanom, aby ich roz­hor­lil. 12 No, ak je ich pád bohat­stvom sveta a ich porážka bohat­stvom po­hanov, o koľko viac ich pl­nosť! 13 Lebo hovorím vám po­hanom: Na­koľko teda som ja apoštolom po­hanov, vy­chvaľujem túto svoju službu, 14 ak by som len nejako mohol roz­hor­liť svoje telo a za­chrániť nie­ktorých z nich. 15 Lebo ak je ich za­vr­hnutie smierením sveta, čo potom iné ich prijatie ako život, život z mŕt­vych?! Príklad olivy.16 A jest­li je pr­votina svätá, vtedy aj celé cesto, a jest­li je koreň svätý, vtedy aj vet­vi. 17 Ale ak sú nie­ktoré vet­vi vy­lomené, a ty, ktorý si z divej olivy, vštepený si medzi ne a stal si sa spolu­účast­ným koreňa a tuku olivy, 18 nech­váľ sa proti vet­viam: a jest­li sa chváliš, vedz, že nie ty ne­sieš koreň, ale koreň teba. 19 Nuž tedy po­vieš: Vet­vi sú vy­lomené, aby som ja bol vštepený. 20 Dob­re. Vy­lomené sú ne­verou, a ty stojíš vierou. Nebuď vy­sokomyseľný, ale sa boj! 21 Lebo ak Bôh ne­ušet­ril prirodzených vet­ví, mohol by snáď ne­ušet­riť ani teba. 22 Vidz tedy dob­rotu i prís­nosť Božiu! Na tých, ktorí pad­li, prís­nosť, a na teba dob­rota Božia, keď zo­staneš v dob­rote, ináče budeš aj ty vy­ťatý. 23 A zase oni, keď nezos­tanú v ne­vere, budú z­nova vštepení, pre­tože Bôh má moc zase ich vštepiť. 24 Lebo ak si ty vy­ťatý z olivy, ktorá je prírodou planá, a si proti prírode vštepený do dob­rej olivy, o koľko skôr po­tom títo súc prirodzenými vet­vami vštepení budú do svojej vlast­nej olivy! Izrael bude zase prijatý.25 Lebo nech­cem, bratia, aby ste ne­vedeli toho tajom­stva, aby ste neboli sami u seba múd­rymi, že za­tvr­denie z čias­t­ky stih­lo Iz­raela dotiaľ, do­kiaľ ne­voj­de pl­nosť po­hanov, 26 a tak bude celý Iz­rael spasený, jako je na­písané: Prij­de zo Si­ona Vy­sloboditeľ a od­vráti bez­božnos­ti od Jakoba. 27 A toto im bude odo mňa sm­luva, keď od­nímem ich hriechy. 28 Tak podľa evan­jelia sú nepriateľmi pre vás, ale podľa vy­volenia milovaní pre ot­cov. 29 Lebo nijakým činom neželie Bôh darov svojej milos­ti a svoj­ho po­volania. 30 Lebo zrov­na tak, ako ste aj vy kedysi ne­pos­lúchali Boha, ale teraz ste došli milo­sr­den­stva ich ne­pos­lušnosťou, 31 tak aj oni teraz ne­pos­lúchajú, aby milo­sr­den­stvom, ktoré sa vám do­stalo, aj oni došli milo­sr­den­stva, 32 pre­tože Bôh za­vrel všet­kých do ne­pos­lušnos­ti, aby sa nad všet­kými zmiloval. 33 Ó, hl­bino bohat­stva a múd­ros­ti a známos­ti Božej! Aké ne­vyz­pytateľné sú jeho súdy a ne­vys­ti­hnuteľné jeho ces­ty! 34 Lebo kto po­znal myseľ Pánovu? Alebo kto kedy bol jeho rad­com, aby sa bol s ním radil? 35 Alebo kto mu dal prv niečo, aby mu to bolo od­platené? 36 Lebo z neho, skr­ze neho a pre neho je všetko, Jemu sláva na veky. Ameň.