Evanjelický › Daniel › 4

Daniel

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12

Nebúkadnecarov sen o strome a jeho výklad1 Ja, Nebúkad­necar, žil som po­koj­ne vo svojom dome a blaho­byt­ne vo svojom paláci. 2 Videl som sen, a ten ma vy­desil. Pred­stavy, ktoré som mal na lôžku, a vidiny, ktoré mi pre­biehali hlavou, ma znepokojili. 3 Pre­to som vy­dal roz­kaz, nech predo mňa pri­vedú všet­kých babylon­ských mudr­cov, aby mi sen vy­svet­lili. 4 Vtedy pred­stúpili čarodej­níci, vešt­ci, Chal­dej­ci a astro­lógovia. Roz­povedal som im sen. Ale jeho vý­klad mi ne­povedali. 5 Na­pokon pred­stúpil predo mňa Daniel, ktorý mal meno Bél­tšac­car podľa mena môj­ho boha, v ktorom pre­býva duch svätých bohov, a vy­rozp­rával som mu sen: 6 Bél­tšac­car, hlav­ný veštec, viem, že duch svätých bohov pre­býva v tebe a nijaké tajom­stvo ti nerobí ťažkos­ti. Toto sú vidiny môj­ho sna. Po­vedz mi jeho vý­klad. 7 Toto sú vidiny, ktoré mi pre­biehali hlavou na mojom lôžku: Aj­hľa, strom stál upro­stred zeme. Bol veľmi vy­soký. 8 Strom rás­tol a moc­nel, jeho vr­cholec siahal po nebo; bolo ho vidieť až po koniec zeme. 9 Jeho lís­tie bolo krás­ne a hoj­ne bolo jeho ovocia; bol na ňom po­krm pre všet­kých. Poľná zver na­chádzala pod ním tieň; v jeho ratoles­tiach bývalo nebes­ké vtác­tvo a z neho sa živilo každé telo. 10 Po­tom som videl vo vidinách, ktoré mi na mojom lôžku pre­chádzali hlavou: Aj­hľa, strážny, svätý, zo­stúpil z neba. 11 Sil­no volal a tak­to vravel: Zo­tnite strom a ob­sekaj­te mu ratoles­ti. Ok­mášte mu lís­tie a roz­metaj­te jeho ovocie. Zver nech ujde spod neho i vtác­tvo z jeho vet­ví, 12 ale jeho peň s koreňmi nechaj­te v zemi, v želez­ných a bron­zových okovách, v pek­nej zeleni; a nech sa so zverinou delí o poľné byliny. 13 Nech sa mu zmení ľud­ské srd­ce a nech do­stane srd­ce zvieracie. Sedem časov má pre­beh­núť nad ním. 14 Toto roz­hod­nutie je podľa rady strážnych a na reči svätých spočíva táto vec, aby živí po­znali, že Naj­vyšší panuje nad kráľov­stvom ľudí, že On ho dáva tomu, komu chce, a aj naj­chatr­nejšieho z ľudí môže nadeň ustanoviť. 15 Toto je sen, ktorý som videl ja, Nebúkad­necar, a ty, Bél­tšac­car, mi podaj jeho vý­klad! Lebo ani všet­ci mudr­ci môj­ho kráľov­stva mi ho ne­vedeli vy­ložiť; ty to však môžeš, lebo duch svätých bohov spočíva v tebe. 16 Vtedy Daniel, ktorý sa volal Bél­tšac­car, na is­tý čas ustr­nul a jeho myšlien­ky ho desili. Ale kráľ po­vedal: Bél­tšac­car, nech ťa neľaká sen a jeho vý­klad. Bél­tšac­car od­povedal: Pane môj, sen tvojim ne­praj­níkom a jeho výz­nam tvojim ne­priateľom! 17 Strom, ktorý si videl rásť a mo­cnieť, ktorého výška siahala po nebesá a bolo ho vidieť na celej zemi, 18 ktorého lís­tie bolo krás­ne a ovocie hoj­né, a bol na ňom po­krm pre všet­kých, strom, pod ktorým pre­bývala poľná zver a v jeho vet­vách nebes­ké vtác­tvo, 19 ten strom si ty, kráľu, ktorý si rás­tol a moc­nel a ktorého veľkosť siahala po nebesá a vláda až po hranice zeme. 20 A keď kráľ videl zo­stúpiť z nebies strážneho a svätého, ktorý hovoril: Vy­tnite ten strom a zničte ho, ale peň s koreňmi nechaj­te v zemi, a to v želez­ných a bron­zových okovách, v poľnej zeleni; nech ho skropí rosa z neba a nech má s poľnou zverou svoj podiel, kým ne­prebeh­ne nad ním sedem časov - 21 toto je vý­klad, kráľu, a toto roz­hod­nutie Naj­vyššieho, ktoré pri­chádza na môj­ho pána, kráľa: 22 Vy­ženú ťa spomedzi ľudí a budeš bývať s poľnou zverou; byliny ti dajú za po­krm ako dobyt­ku; rosa nebies ťa bude kropiť a sedem časov pre­beh­ne nad tebou, kým ne­poz­náš, že nad kráľov­stvom ľudí vlád­ne Naj­vyšší a On ho dáva, komu chce. 23 To, že znel príkaz ponechať strom s koreňmi stromu, znamená: tvoje kráľov­stvo bude pev­ne stáť, akonáh­le po­znáš, že nebesá majú moc. 24 Pre­to, kráľu, prij­mi moju radu: Za­meň svoje hriechy za spravod­livosť a svoje ne­právos­ti za milo­sr­den­stvo voči bied­nym. Azda sa predĺži tvoje blaho. 25 To všet­ko pos­tih­lo kráľa Nebúkad­necara. Nebúkadnecarova pýcha a pokorenie26 Po dvanás­tich mesiacoch, keď sa pre­chádzal po babylon­skom kráľov­skom paláci, 27 kráľ po­vedal: Nie je to ten veľký Babylon, ktorý som ja vy­staval ako kráľov­ské síd­lo mocou svojej sily a ku cti svojej slávy? 28 Slovo bolo ešte v kráľových ús­tach, a už za­hr­melo slovo z neba: Tebe sa hovorí, kráľ Nebúkad­necar: Kráľov­stvo ti je odňaté. 29 Vy­ženú ťa spomedzi ľudí a budeš bývať s poľnou zverou, byliny ti dajú jesť ako dobyt­ku a sedem časov musí pre­beh­núť nad tebou, kým ne­uz­náš, že Naj­vyšší vlád­ne nad kráľov­stvom ľudí a dáva ho, komu chce. 30 V tú hodinu sa spl­nilo slovo na Nebúkad­necarovi: bol vy­hnaný spomedzi ľudí a jedol byliny ako dobytok; nebes­ká rosa mu kropila telo, kým mu nenarást­li vlasy ako or­lom perie a nech­ty ako vtákom pazúry. 31 Po uplynutí tých dní som ja, Nebúkad­necar, po­z­dvihol oči k nebu a roz­um sa mi vrátil. Vtedy som dob­rorečil Naj­vyššiemu, chválil a velebil som Večne živého, Jeho vláda je večná a Jeho kráľov­stvo je z po­kolenia na po­kolenie; 32 všet­ci obyvatelia zeme sú po­kladaní za nič; podľa svojej vôle na­kladá s nebes­kým voj­skom aj s obyvateľmi zeme; niet ni­koho, kto by mohol pre­kážať Jeho rukám a opýtať sa Ho: Čo to robíš? 33 V tom is­tom čase sa mi vrátil roz­um a na slávu môj­ho kráľov­stva môj lesk a veleba. Moji rad­covia a veľmoži ma vy­hľadali, znova som bol do­sadený do svoj­ho kráľov­stva a do­stalo sa mi ešte väčšej moci. 34 Teraz ja, Nebúkad­necar, chválim, vy­vyšujem a zvelebujem Kráľa nebies, lebo všet­ky Jeho skut­ky sú prav­dou a Jeho ces­ty sú právom, veď môže ponížiť tých, čo chodia v pýche.