Evanjelický › Daniel › 6

Daniel

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12

1 Méd­sky Dárius pre­vzal kráľov­stvo, keď mal šesťdesiatd­va rokov. Daniel v jame s levmi2 Dárius sa roz­hodol ustanoviť nad kráľov­stvom stod­vad­sať sat­rapov, aby boli vo všet­kých čas­tiach kráľov­stva. 3 Nad nimi ustanovil troch vy­sokých úrad­níkov - z ktorých jed­ným bol Daniel - aby im sat­rapovia vy­dávali počet, nech kráľ ne­u­tr­pí škodu. 4 Ten­to Daniel vy­nikal nad vy­sokými úrad­ník­mi a sat­rapami, lebo bol v ňom mimoriad­ny duch, a kráľ ho chcel po­staviť nad celú ríšu. 5 Vtedy vy­sokí úrad­níci a sat­rapovia hľadali proti Danielovi dôvod na obžalobu zo štát­neho záuj­mu, ale ne­moh­li náj­sť nijaký dôvod ani chybu; pre­tože bol ver­ný, nebolo možno náj­sť na ňom nijaký omyl ani chybu. 6 Vtedy títo mužovia po­vedali: Nenáj­deme nijakú zámien­ku obžalovať ho, iba ak náj­deme niečo, čo sa týka jeho nábožen­stva. 7 Po­tom sa oní úrad­níci a sat­rapovia poponáhľali ku kráľovi a po­vedali mu: Kráľ Dárius, ži naveky! 8 Všet­ci vy­sokí úrad­níci kráľov­stva, predáci, sat­rapovia, minis­tri a mies­to­držitelia sa uznies­li žiadať, aby kráľ vy­dal zákaz, podľa ktorého každý, kto počas trid­sať dní pred­nesie nejakú pros­bu akémukoľvek bohu alebo človeku ok­rem teba, kráľu, bol hodený do jamy s lev­mi. 9 Teraz, kráľu, vy­daj na pís­me zákaz, ktorý sa tak ako méd­sky a perz­ský zákon nedá meniť ani od­volať. 10 Pre­to dal kráľ Dárius na­písať do­klad so zákazom. 11 Keď sa Daniel do­zvedel, že do­klad je na­písaný, šiel do svoj­ho domu, v ktorom boli ok­ná hor­nej izby ot­vorené smerom k Jeruzalemu. Tam si tri razy den­ne kľakol na kolená, mod­lil sa a oslavoval svoj­ho Boha, ako to robieval pred­tým. 12 Vtedy sa oní mužovia poponáhľali a našli Daniela práve, keď prosil a úpen­livo sa mod­lil pred svojím Bohom. 13 Po­tom prišli ku kráľovi a hovorili o zákaze: Kráľu, na­písal si zákaz, podľa ktorého každý, kto počas trid­sať dní pred­nesie pros­bu akémukoľvek bohu alebo človeku ok­rem teba, má byť chytený a hodený do jamy s lev­mi. Kráľ po­vedal: Moje slovo je ako méd­sky alebo perz­ský zákon, ktorý ne­možno od­volať. 14 Nato po­vedali kráľovi: Daniel, ktorý je jed­ným z jud­ských zajat­cov, ned­bá na tvoj zákaz, ktorý si vy­dal, ale trik­rát den­ne pred­náša svoju pros­bu. 15 Keď kráľ počul ich reč, veľmi sa nad tým za­rmútil, a zau­mienil si za­chrániť Daniela; až do západu sln­ka sa usiloval vy­slobodiť ho. 16 Vtedy tí mužovia prišli urých­lene ku kráľovi a po­vedali: Kráľu, vedz, že Médovia a Peržania majú zákon, že nijaký zákaz ani nariadenie, ktoré vy­dal kráľ, ne­možno zmeniť. 17 Nato kráľ vy­dal roz­kaz, pred­vied­li Daniela a hodili ho do jamy s lev­mi. Kráľ po­vedal Danielovi: Nech ťa za­chráni tvoj Boh, ktorého vy­trvalo uc­tievaš. 18 Po­tom prinies­li jeden kameň, položili ho na ot­vor jamy, kráľ ho za­pečatil svojím pečat­ným prs­teňom a pečat­nými prs­teňmi svojich veľmožov, aby sa nič ne­zmenilo v Danielovom položení. 19 Kráľ od­išiel do svoj­ho paláca, noc strávil v pôs­te, po­kr­my mu nedonies­li a spánok unikol. 20 Na ús­vite vstal a ponáhľal sa k jame s lev­mi. 21 Keď sa pri­blížil, za­volal bolest­ným hlasom: Daniel, služob­ník živého Boha, či ťa tvoj Boh, ktorému vy­trvalo slúžiš, vládal za­chrániť pred lev­mi? 22 Vtedy mu Daniel po­vedal: Kráľu, ži naveky! 23 Môj Boh po­slal svoj­ho an­jela, a ten za­vrel ús­ta levom, takže mi ne­ub­lížili, pre­tože sa pred Ním do­kázala moja ne­vina. Ale ani proti tebe, kráľu, som ne­spáchal nijaký prečin. 24 Vtedy sa kráľ za­radoval a roz­kázal vy­tiah­nuť Daniela z jamy. Nato ho vy­tiah­li z jamy a nenašli na ňom nijaký úraz, lebo dôveroval svoj­mu Bohu. 25 A kráľ vy­dal roz­kaz pred­viesť mužov, ktorí Daniela ohovárali; mužov s ich deťmi i ženami hodili do jamy s lev­mi. Nedopad­li ani na dno jamy, už sa levy na nich vr­h­li a ro­zdr­vili im všet­ky kos­ti. 26 Nato kráľ Dárius na­písal všet­kým ľuďom, národom a národ­nos­tiam: Nech sa roz­hoj­ní váš po­koj! 27 Odo mňa vy­chádza roz­kaz: Nech sa v celom ob­vode môj­ho kráľov­stva ľudia trasú a boja Danielov­ho Boha. Lebo On je živý Boh a os­táva naveky; Jeho kráľov­stvo nezahynie a Jeho vláda ne­má koniec. 28 Za­chraňuje a oslobodzuje, robí znamenia a divy na nebi aj na zemi. On za­chránil Daniela z moci levov. 29 A tomuto Danielovi sa dob­re vodilo v Dári­ovom kráľov­stve i v kráľov­stve perz­ského Kýra.