Evanjelický › Daniel › 9

Daniel

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12

Danielova kajúca modlitba1 V pr­vom roku Ahas­vérov­ho syna Dária z méd­skeho rodu, ktorý sa stal kráľom nad Chal­dej­skom, 2 v pr­vom roku jeho kraľovania, ja, Daniel, som z kníh skúmal počet rokov, ktoré podľa Hos­podinov­ho slova prorokovi Jeremiášovi mali uplynúť nad zrúcaninami Jeruzalema: sedem­desiat rokov. 3 Po­tom som sa ob­rátil tvárou k Pánu Bohu, aby som sa v pôs­te, vo vrecovine a v popole, úpen­livo mod­lil. 4 Mod­lil som sa k Hos­podinovi, svoj­mu Bohu, vy­znával som a hovoril: Ach, Pane, veľký a hroz­ný Bože, ktorý za­chovávaš zmluvu a priazeň pre tých, čo Ťa milujú a za­chovávajú Tvoje pri­kázania: 5 Zhrešili sme a konali pre­vrátene a bez­božne; vzop­reli sme sa a od­klonili od Tvojich pri­kázaní a od Tvojich nariadení. 6 Ne­pos­lúch­li sme Tvojich služob­níkov, prorokov, ktorí hovorili v Tvojom mene našim kráľom, kniežatám, našim ot­com a všet­kému ľudu krajiny. 7 Tebe, Pane, pat­rí spravod­livosť, ale han­ba v tvári pat­rí dnes nám, mužom jud­ským, obyvateľom Jeruzalema a všet­kým Iz­rael­com, blíz­kym i ďalekým vo všet­kých krajinách, do ktorých si ich vy­hnal pre ne­veru, čo sa do­pus­tili proti Tebe. 8 Hos­podine, han­ba v tvári pat­rí nám, našim kráľom, kniežatám, našim ot­com, lebo sme zhrešili proti Tebe. 9 U Pána, nášho Boha, je milo­sr­den­stvo a od­pus­tenie, lebo sa Mu priečili. 10 Ne­pos­lúch­li sme slovo Hos­podina, nášho Boha, aby sme chodili podľa Jeho zákonov, ktoré nám vy­dal pro­stred­níc­tvom svojich služob­níkov, prorokov. 11 Celý Iz­rael pre­stúpil Tvoj zákon a od­klonil sa, aby ne­počul Tvoj hlas. Pre­to nás stih­la kliat­ba a prísaha, na­písaná v zákone Božieho služob­níka Mojžiša, veď sme zhrešili proti ne­mu. 12 On spl­nil svoje slovo, ktoré vy­slovil proti nám a proti našim vlád­com, ktorí nás spravovali, že pri­vedie na nás veľké nešťas­tie, akého nebolo pod celým nebom, ale stalo sa v Jeruzaleme. 13 Ako je na­písané v Mojžišovom zákone, prišlo na nás celé toto nešťas­tie, ale my sme ne­prosili o priazeň Hos­podina, nášho Boha, a ne­od­vrátili sme sa od svojich hriechov a ned­bali sme na Tvoju prav­du. 14 Ale Hos­podin bdel a pri­viedol na nás toto nešťas­tie. Lebo Hos­podin, náš Boh, je spravod­livý vo všet­kých svojich skut­koch, ktoré koná, ale my sme ne­pos­lúchali Jeho hlas. 15 Teraz, Pane, Bože náš, ktorý si sil­nou rukou vy­viedol svoj ľud z Egyp­ta a zís­kal si meno, ako ho máš dnes: zhrešili sme a pre­vinili sa. 16 Pane, pre všet­ku Tvoju spravod­livosť nech sa od­vráti Tvoj hnev a Tvoja prch­kosť od Tvoj­ho mes­ta Jeruzalema a od Tvoj­ho svätého vr­chu. Lebo pre naše hriechy a pre ne­právosť našich ot­cov je Jeruzalem a Tvoj ľud na po­tupu všet­kým okolo nás. 17 Teraz však, Bože náš, počuj mod­lit­bu svoj­ho služob­níka a jeho úpen­livé volanie. Kvôli sebe samému, Pane, roz­jas­ni svoju tvár nad svojou spus­tošenou svätyňou. 18 Bože môj, na­kloň ucho a počuj, ot­vor oči a po­zri sa na naše spus­tošenie a na svoje mes­to, ktoré ne­sie Tvoje meno. Lebo neza­kladáme svoje pros­by na svojich zá­sluhách pred Tebou, ale na Tvojom hoj­nom milo­sr­den­stve. 19 Pane, počuj, Pane, od­pusť, Pane, po­zoruj a konaj! Kvôli sebe samému ne­meškaj, Bože môj. Lebo Tvoje mes­to i Tvoj ľud ne­sú Tvoje meno. Vysvetlenie sedemdesiatich rokov20 Ešte som hovoril a mod­lil sa, vy­znával som svoj hriech a hriech svoj­ho iz­rael­ského ľudu a pred­kladal som Hos­podinovi, svoj­mu Bohu, pros­bu za svätý vrch svoj­ho Boha, 21 ešte som hovoril svoju mod­lit­bu, keď muž Gab­riel, ktorého som videl na začiat­ku vo videní, priletel ku mne a dot­kol sa ma v čase večer­nej po­kr­movej obete. 22 Pri­stúpil, a keď hovoril so mnou, po­vedal: Daniel, teraz som vy­šiel, aby som ti dal pl­né po­znanie. 23 Keď si sa začal mod­liť, za­znelo Božie slovo, a ja som prišiel, aby som ti ho oznámil, lebo si obľúbený a vzác­ny. Daj si po­zor na slovo a po­chop videnie: 24 Sedem­desiat týždňov je určených pre Tvoj ľud a pre Tvoje sväté mes­to na ukončenie prie­stup­ku, na skon­covanie s hriechom a na zmierenie viny, na pri­vedenie večnej spravod­livos­ti, na za­pečatenie videnia i proroka a na po­mazanie veľs­vätyne. 25 Pre­to vedz a cháp: Od­vtedy, čo vy­šlo slovo o ná­vrate a o vy­budovaní Jeruzalema až po po­mazanie kniežaťa, bude sedem týždňov. Za šesťdesiatd­va týždňov opäť bude vy­budovaný s námes­tím a ulicami, aj keď v čase út­rap. 26 Po šesťdesiatd­va týždňoch bude za­bitý jeden po­mazaný a nebude ho. Mes­to a svätyňu zničí ľud kniežaťa, ktorý príde. Ich koniec na­stane zá­plavou a až do kon­ca voj­ny bude tr­vať predurčené pus­tošenie. 27 Uzav­rie pev­nú zmluvu s mnohými na jeden týždeň; na pol týždňa za­staví zábit­nú i po­kr­movú obeť; na okraj ol­tára príde ohav­né pus­tošenie až po stanovený koniec, ktorý príde a za­vŕši pus­tošenie.