Evanjelický › Daniel › 5

Daniel

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12

Bélšaccarova hostina1 Kráľ Bélšac­car usporiadal pre svojich tisíc veľmožov veľkú hos­tinu a pred nimi pil víno. 2 Pod účin­kom vína roz­kázal priniesť zlaté a striebor­né nádoby, ktoré jeho otec Nebúkad­necar od­niesol z jeruzalem­ského chrámu, aby kráľ a jeho veľmoži, jeho manžel­ky i vedľajšie ženy pili z nich. 3 Vtedy prinies­li zlaté nádoby, ktoré od­nies­li z chrámu, z jeruzalem­ského domu Božieho, a kráľ, jeho veľmoži, jeho manžel­ky i vedľajšie ženy pili z nich. 4 Pili víno a oslavovali zlatých, striebor­ných, bron­zových, želez­ných, drevených a kamen­ných bohov. 5 V tú hodinu sa ob­javili prs­ty ľud­skej ruky a písali na omiet­ku steny kráľov­ského paláca na­proti sviet­niku, a kráľ sa díval na ruku, ktorá písala. 6 Vtedy sa zmenila far­ba kráľovej tváre a vlast­né myšlien­ky ho desili. Beder­né kĺby sa mu chveli a kolená trias­li. 7 Na­hlas vy­kríkol, aby pri­vied­li vešt­cov, Chal­dej­cov a astro­lógov. Kráľ po­vedal babylon­ským mudr­com: Ktokoľvek prečíta toto pís­mo a oznámi mi jeho výz­nam, bude ob­lečený do pur­puru a bude mať zlatú reťaz na hrd­le. Bude vlád­nuť ako tretí v kráľov­stve. 8 Vtedy prišli všet­ci kráľovi mudr­ci, ale pís­mo ne­moh­li prečítať, ani kráľovi ne­moh­li podať jeho vý­klad. 9 Tu sa kráľ veľmi naľakal, jeho tvár menila far­by, jeho veľmoži boli v roz­pakoch. 10 Na kráľov krik prišla kráľov­ná a jeho veľmoži do hodov­nej siene a kráľov­ná po­vedala: Kráľu, ži naveky! Nech ťa nedesia tvoje myšlien­ky a nech tvoja tvár ne­mení far­by. 11 Jes­tvuje pred­sa v tvojom kráľov­stve muž, v ktorom pre­býva duch svätých bohov a pri ktorom sa za čias tvoj­ho otca ob­javila osvietenosť, chápavosť i múd­rosť podob­ná múd­ros­ti bohov. Tvoj otec Nebúkad­necar ho ustanovil za maj­stra čarodej­níkov, vešt­cov, Chal­dej­cov a astro­lógov, 12 lebo v tom­to Danielovi, ktorého kráľ na­zval Bél­tšac­carom, sa našiel ne­zvyčaj­ný duch, roz­um, chápavosť, schop­nosť vy­kladať sny, vy­svetľovať záhady a roz­uzľovať otáz­ky. Nech teraz za­volajú Daniela, a on podá vý­klad. 13 Po­tom Daniela pri­vied­li pred kráľa. Kráľ sa ho opýtal: Ty si ten Daniel, jeden z jud­ských zajat­cov, ktorého kráľ, môj otec, pri­viedol z Jud­ska? 14 Počul som o tebe, že duch svätých bohov pre­býva v tebe a že sa našla v tebe osvietenosť, chápavosť a mimoriad­na múd­rosť. 15 Teraz mi pred­vied­li mudr­cov a vešt­cov, aby prečítali toto pís­mo a podali mi jeho vý­klad. Ale ne­moh­li mi ob­jas­niť vec. 16 Počul som však o tebe, že môžeš podať vy­svet­lenie a roz­riešiť otáz­ky. Teraz, ak môžeš prečítať toto pís­mo a podať mi jeho vý­klad, môžeš sa ob­liecť do pur­puru, mať zlatú reťaz na hrd­le a vlád­nuť ako tretí v kráľov­stve. 17 Nato Daniel kráľovi od­povedal: Svoje dary si nechaj a od­meny daj iným. Avšak pís­mo kráľovi prečítam a oznámim mu jeho výz­nam. 18 Kráľu, naj­vyšší Boh dal tvoj­mu ot­covi Nebúkad­necarovi kráľov­stvo, veľkosť, slávu a velebu. 19 Pre veľkosť, ktorú mu dal, sa všet­ci ľudia, národy a národ­nos­ti chveli bázňou pred ním. Koho chcel, za­bil, a koho chcel, ponížil. 20 Keď sa mu srd­ca po­výšilo a za­tvr­d­lo, takže sa spur­ne správal, bol zo­sadený zo svoj­ho kráľov­ského trónu a bola mu odňatá jeho sláva. 21 Bol vy­hnaný spomedzi ľudí; jeho srd­ce sa podobalo zvieraciemu, býval s divými os­lami, dávali mu jesť byliny ako dobyt­ku a nebes­ká rosa kropila jeho telo, kým si ne­uvedomil, že naj­vyšší Boh vlád­ne nad jeho kráľov­stvom ľudí a ustanovuje nad ním, koho chce. 22 A ty, jeho syn Bélšac­car, si si ne­pokoril srd­ce, hoci si všet­ko toto videl, 23 ale po­z­dvihol si sa proti Pánovi nebies; nádoby Jeho domu museli priniesť pred teba a ty, tvoji veľmoži, tvoje manžel­ky a vedľajšie ženy pili ste z nich víno a oslavoval si zlatých, striebor­ných, bron­zových, želez­ných, drevených a kamen­ných bohov, ktorí ne­vidia, ne­počujú a nechápu; ale Boha, v ruke ktorého je tvoje dýchanie a ktorému pat­ria všet­ky tvoje ces­ty, si ne­velebil. 24 Pre­to On po­slal tú ruku a na­písal toto pís­mo. 25 Toto je teda pís­mo, ktoré bolo na­písané: Mené, mené, tekél, úfar­sín. 26 A toto je vy­svet­lenie: mené znamená, že Boh spočítal dni tvoj­ho kráľov­stva a spôsobil mu koniec; 27 tekél znamená, že si bol od­vážený na váhe a zis­tilo sa, že si ľah­ký; 28 perés znamená, že tvoje kráľov­stvo bude roz­delené a dané Médom a Peržanom. 29 Vtedy dal Bélšac­car roz­kaz a Daniela za­odeli pur­purom a zlatou reťazou okolo hrd­la a verej­ne vy­hlásili o ňom, že bude vlád­nuť ako tretí v kráľov­stve. 30 Tej is­tej noci bol chal­dej­ský kráľ Bélšac­car za­bitý.