Evanjelický › Daniel › 10

Daniel

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12

Muž v ľanovom odeve1 V treťom roku perz­ského kráľa Kýra bolo zjavené slovo Danielovi, ktorý sa volal Bél­tšac­car. Bolo to prav­divé slovo a pred­povedalo veľké út­rapy. Po­zor­ne sledoval slovo a po­chopil v tom­to zjavení: 2 V tých dňoch som ja, Daniel, tri týžd­ne trúch­lil. 3 Nejedol som chut­ný po­krm, mäso ani víno sa mi nedos­talo do úst, vôbec som sa ne­pomazal, kým ne­prešli tri týžd­ne. 4 Dvad­siateho štvr­tého dňa pr­vého mesiaca, keď som bol na brehu veľkej rieky Tig­ris, 5 zdvihol som oči, ob­zrel sa a videl človeka ob­lečeného do ľanového rúcha; okolo bedier mal opasok z ofír­skeho zlata; 6 jeho telo bolo ako drahokam, jeho tvár vy­zerala ako blesk, jeho oči boli ako oh­nivé fak­le, jeho ramená a lýt­ka ako bron­zové zrkad­lo a zvuk jeho slov bol ako hluk davu. 7 Ja, Daniel, som zjav videl; mužovia, ktorí boli pri mne, ho ne­videli; ale pre­padol ich veľký strach, takže ušli a skryli sa. 8 Tak som os­tal sám, keď som videl ten­to veľký zjav. Ale ne­os­tala vo mne sila, skvelý výzor mojej tváre sa strašne zmenil a sila ma opus­tila. Videnie anjela9 Vtedy som počul zvuk jeho slov. Ale keď som ho počul, omráčený som padol na tvár. 10 Vtedy sa ma dot­kla ruka a po­moh­la mi oprieť sa na kolená a dlane. 11 Po­tom mi po­vedal: Daniel, milovaný muž, daj po­zor na slová, ktoré ti hovorím. Po­stav sa na svoje mies­to, lebo teraz som po­slaný k tebe. Keď mi tieto slová hovoril, s chvením som sa po­stavil. 12 Po­tom mi po­vedal: Neboj sa, Daniel, lebo od pr­vého dňa, keď si si v srd­ci zau­mienil chápať a po­koriť sa pred svojim Bohom, boli tvoje slová vy­slyšané, a ja som prišiel práve kvôli nim. 13 Ale knieža perz­ského kráľov­stva stálo oproti mne dvad­saťjeden dní, a aj­hľa, Mícháél, jed­no z pr­vých kniežat, mi prišlo na po­moc. Nechal som ho tam pri perz­ských kráľoch, 14 a prišiel som, aby som ti dal vedieť, čo sa pri­hodí tvoj­mu ľudu v budúcich dňoch. Lebo videnie sa vzťahuje na budúce dni. 15 Keď mi hovoril tieto slová, sklonil som tvár k zemi a onemel. 16 A tu, hľa, dot­kol sa ľud­skou rukou mojich perí. I ot­voril som ús­ta a hovoril. Po­vedal som tomu, čo stál predo mnou: Pane môj, pri zjavení ma pre­pad­li kŕče a ne­ud­ržal som silu. 17 Ako by mohol sluha môj­ho pána hovoriť tu s mojím pánom! Od­vtedy nebola vo mne sila a ne­os­tal vo mne dych. 18 Vtedy sa ma znova dot­kol ten, kto vy­zeral ako človek, a po­silňoval ma. 19 Po­tom po­vedal: Neboj sa, milovaný muž! Po­koj s tebou! Buď pev­ný, buď pev­ný! Keď tak­to so mnou hovoril, cítil som sa po­sil­nený a po­vedal som: Hovor, Pane môj, lebo si ma po­sil­nil. 20 Vtedy po­vedal: Vieš, prečo som k tebe prišiel? Teraz sa vrátim bojovať s perz­ským kniežaťom. Ja od­chádzam, a práve pri­chádza gréc­ke knieža. 21 Ale oznamujem ti, čo je na­písané v knihe prav­dy. Ni­kto ma ne­posilňuje proti nim, iba vaše knieža Mícháél.