Evanjelický › Daniel › 3

Daniel

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12

Skúška Danielových priateľov v ohnivej peci1 Kráľ Nebúkad­necar zhotovil zlatú sochu šesťdesiat lakťov vy­sokú, šesť lakťov širokú. Dal ju po­staviť v údolí Dúra v Babylone. 2 Kráľ Nebúkad­necar dal zvolať sat­rapov, predákov, mies­to­držiteľov, rad­cov, správ­cov po­kladu, sud­cov, úrad­níkov, všet­kých hod­nos­tárov krajiny, aby prišli na po­sviac­ku sochy, ktorú dal po­staviť. 3 Vtedy sa zhromaždili sat­rapovia, predáci, mies­to­držitelia, rad­covia, správ­covia po­kladu, sud­covia, úrad­níci a všet­ci hod­nos­tári krajiny na po­sviac­ku sochy, a po­stavili sa pred ňu. 4 Hlásateľ na­hlas volal: Pri­kazuje sa vám, ľudia, národy a národ­nos­ti: 5 Vo chvíli, keď začujete zvuk rohu, píšťaly, citary, har­fy, lut­ny, gájd a os­tat­ných hudob­ných nás­trojov, musíte pad­núť a klaňať sa zlatej soche, ktorú dal po­staviť kráľ Nebúkad­necar. 6 Kto ne­pad­ne a nebude sa klaňať, v tú is­tú hodinu má byť uvr­hnutý do roz­pálenej oh­nivej pece. 7 Pre­to, keď roz­ličné národy počuli zvuk rohu, píšťaly, citary, har­fy, lut­ny, gájd a os­tat­ných hudob­ných nás­trojov, všet­ci ľudia, národy a národ­nos­ti pad­li a po­klonili sa zlatej soche, ktorú kráľ Nebúkad­necar dal po­staviť. 8 V tom is­tom čase pri­stúpili nie­koľkí chal­dej­skí mužovia a zlomyseľne obžalovali Židov. 9 Po­vedali kráľovi Nebúkad­necarovi: Kráľu, ži naveky. 10 Ty, kráľ, si vy­dal roz­kaz, aby každý človek, ktorý začuje zvuk rohu, píšťaly, citary, har­fy, lut­ny, gájd a os­tat­ných hudob­ných nás­trojov, padol a po­klonil sa zlatej soche. 11 Kto však ne­pad­ne a nebude ju vzývať, nech je uvr­hnutý do roz­pálenej oh­nivej pece. 12 Sú tu is­tí jud­skí mužovia, ktorých si po­veril správou babylon­skej krajiny - Šad­rach, Méšach a Abéd-Negó. Títo mužovia, kráľu, neberú ohľad na teba, tvojich bohov ne­uc­tievajú a zlatej soche, ktorú si dal po­staviť, sa nek­laňajú. 13 Vtedy Nebúkad­necar v rozčúlení a v hneve roz­kázal pred­viesť Šad­racha, Méšacha a Abéd-Nega. Vtedy pri­vied­li oných mužov pred kráľa. 14 Nebúkad­necar ich oslovil: Je to prav­da, Šad­rach, Méšach a Abéd-Negó, že ne­uc­tievate mojich bohov a nek­laniate sa zlatej soche, ktorú som dal po­staviť? 15 Teraz, ak ste ochot­ní vo chvíli, keď počujete zvuk rohu, píšťaly, citary, har­fy, lut­ny, gájd a os­tat­ných hudob­ných nás­trojov, pad­núť a po­kloniť sa soche, ktorú som dal urobiť, dob­re. Ale ak sa nebudete klaňať, v tú hodinu vás hodia do roz­pálenej pece. Aký boh by vás mohol vy­slobodiť z mojich rúk? 16 Šad­rach, Méšach a Abéd-Negó od­povedali kráľovi Nebúkad­necarovi: Na to ti ne­musíme od­povedať ani slovo. 17 Keď to musí byť, náš Boh, ktorého vzývame, nás môže vy­slobodiť z roz­pálenej oh­nivej pece, a vy­slobodí nás aj z tvojej ruky, kráľu. 18 Ale ak nie, vez­mi na vedomie, kráľu, že tvojich bohov nebudeme vzývať a zlatej soche, ktorú si dal po­staviť, sa nebudeme klaňať. 19 Vtedy Nebúkad­necar vzkypel zlosťou a výraz jeho tváre sa voči Šad­rachovi, Méšachovi a Abéd-Negóvi zmenil. Roz­kázal rozžeraviť pec sedemk­rát viac, ako sa zvyčaj­ne kúrilo. 20 Naj­sil­nejším mužom zo svoj­ho voj­ska roz­kázal po­viazať Šad­racha, Méšacha a Abéd-Nega a vrh­núť do roz­pálenej oh­nivej pece. 21 Po­tom po­viazali oných mužov v ich plášťoch, šatách, klobúkoch a odeve a vr­h­li ich do roz­pálenej oh­nivej pece. 22 Pre­tože kráľov roz­kaz bol taký prís­ny, a pec bola nad­mieru roz­pálená, plameň z nej usmr­til mužov, ktorí nies­li Šad­racha, Méšacha a Abéd-Nega. 23 Ale tí traja po­viazaní mužovia - Šad­rach, Méšach a Abéd-Negó - pad­li do vnút­ra roz­pálenej oh­nivej pece. 24 Po­tom kráľ Nebúkad­necar zdesený náh­le vstal. Svojim rad­com po­vedal: Ne­u­vr­h­li sme troch po­viazaných mužov do ohňa? Od­vetili mu: Skutočne, kráľu! 25 On po­vedal: Ja však vidím štyroch mužov voľne sa pre­chádzať v oh­ni, a niet na nich stopy porušenia. Ale výzor štvr­tého je podob­ný synovi bohov. 26 Vtedy Nebúkad­necar pri­stúpil k ot­voru roz­pálenej oh­nivej pece a po­vedal: Šad­rach, Méšach a Abéd-Negó, služob­níci naj­vyššieho Boha, vy­j­dite a poďte sem. Šad­rach, Méšach a Abéd-Negó vy­stúpili z ohňa. 27 Po­tom sa zhromaždili sat­rapovia, predáci, mies­to­držitelia, kráľovi minis­tri a videli, že oheň ne­mal nijakú moc nad telami mužov. Ani vlas na hlave im ne­priškvr­kol, ani šaty sa im ne­zmenili ani ne­pách­li ohňom. 28 Nebúkad­necar po­vedal: Nech je požeh­naný Boh Šad­rachov, Méšachov a Abéd-Negov, ktorý po­slal svoj­ho an­jela a za­chránil svojich služob­níkov, ktorí Mu dôverovali. Pre­stúpili príkaz kráľov, ale vy­dali vlast­né telá, aby ne­museli vzývať a uc­tievať boha ok­rem svoj­ho Boha. 29 Pre­to vy­dávam nariadenie: Ktokoľvek z akéhokoľvek ľudu, národa alebo národ­nos­ti vy­sloví niečo han­livého proti Bohu Šad­rachov­mu, Méšachov­mu a Abéd-Negov­mu, má byť roz­kús­kovaný a jeho dom ob­rátený na hnojis­ko. Lebo niet iného boha, ktorý by tak mohol za­chraňovať ako ten­to! 30 Vtedy kráľ po­výšil Šad­racha, Méšacha a Abéd-Nega v Babylone. 31 Kráľ Nebúkad­necar všet­kým ľuďom, národom a národ­nos­tiam, bývajúcim na celej zemi: Nech sa roz­hoj­ní váš po­koj! 32 Roz­hodol som sa zverej­niť znamenia a divy, ktoré mi urobil naj­vyšší Boh. 33 Aké veľké sú Jeho znamenia, aké moc­né sú Jeho divy! Jeho kráľov­stvo je večné kráľov­stvo a Jeho vláda z po­kolenia na po­kolenie.