EvanjelickýDaniel2

Daniel

Nebúkadnecarov sen o soche a jeho výklad1 V druhom roku svoj­ho kraľovania mal Nebúkad­necar sny. Jeho duch bol tým znepokojený a spánok sa mu pre­tr­hol. 2 Vtedy kráľ pri­kázal za­volať čarodej­níkov, vešt­cov, za­klínačov a Chal­dej­cov, aby oznámili kráľovi jeho sny. Tí prišli a po­stavili sa pred kráľa. 3 Kráľ im po­vedal: Mal som sen a môj duch sa znepokojil túžbou po­znať sen. 4 Chal­dej­ci po­vedali kráľovi aramej­sky: Kráľu, ži naveky! Roz­povedz svojim sluhom svoj sen, a my ti podáme jeho vý­klad. 5 Kráľ od­povedal Chal­dej­com: Moje roz­hod­nutie je pev­né. Ak mi ne­oz­námite sen a jeho vý­klad, roz­sekajú vás na kusy a vaše domy ob­rátia na hnojis­ko. 6 Ale ak mi oznámite sen a jeho vý­klad, do­stanete odo mňa dary, od­meny a veľkú slávu. Pre­to mi oznám­te sen a jeho vý­klad. 7 Druhý raz mu od­povedali: Nech kráľ roz­povie svoj sen svojim služob­níkom a my oznámime jeho vý­klad. 8 Kráľ od­povedal: Bez­pečne badám, že chcete zís­kať čas, lebo vidíte, že moje roz­hod­nutie je pev­né. 9 Ak mi sen ne­môžete oznámiť, stih­ne vás len jeden výrok: Uzhod­li ste sa predo mnou konať lož a klam, kým sa ne­zmenia časy. Po­vedz­te mi teda sen, aby som vedel, že mi môžete podať aj jeho vý­klad. 10 Chal­dej­ci od­povedali kráľovi: Niet na zemi človeka, ktorý by mohol oznámiť, čo kráľ chce. Pre­tože nijaký veľký a moc­ný kráľ nežiadal niečo podob­né od nijakého čarodej­níka, vešt­ca a Chal­dej­ca. 11 Vec, ktorú žiada kráľ, je ťažká, a ni­kto iný by to ne­vedel oznámiť, iba bohovia, ktorí nebývajú medzi teles­nými bytosťami. 12 Kráľ sa pre to veľmi roz­hneval, ba roz­zúril a roz­kázal za­hubiť všet­kých babylon­ských mudr­cov. 13 Keď vy­šiel roz­kaz po­zabíjať mudr­cov, hľadali Daniela a jeho druhov, aby ich za­bili. 14 Vtedy Daniel pre­hovoril múd­ro a opatr­ne k veliteľovi kráľov­skej teles­nej stráže Ar­jókovi, ktorý vy­šiel po­biť babylon­ských mudr­cov. 15 V od­povedi po­vedal kráľov­mu zmoc­nen­covi Ar­jókovi: Prečo vy­šiel taký prís­ny výrok od kráľa? Nato Ar­jók obo­známil Daniela s vecou. 16 Vtedy Daniel šiel a požiadal kráľa, nech mu dá čas, aby mohol kráľovi oznámiť vý­klad. 17 Po­tom Daniel od­išiel domov a oznámil vec svojim druhom Chanan­jovi, Míšáélovi a Azar­jovi, 18 aby vy­prosili od Boha nebies milo­sr­den­stvo pre toto tajom­stvo, aby tak Daniel a jeho druhovia nezahynuli s os­tat­nými babylon­skými mudrc­mi. 19 Vtedy bolo Danielovi v nočnom videní od­halené tajom­stvo. A Daniel velebil Boha nebies tak­to: 20 Nech je požeh­nané meno Božie od vekov až naveky, lebo Jemu pat­rí múd­rosť i sila! 21 On mení časy i doby, zo­sadzuje a na­stoľuje kráľov, múd­rosť dáva múd­rym a roz­um­nosť roz­um­ným. 22 Od­haľuje, čo je hl­boké a skryté, po­zná, čo je v tem­note, a svet­lo pre­býva pri ňom. 23 Teba, Bože mojich ot­cov, chválim a oslavujem, lebo dal si mi múd­rosť a silu. Teraz si mi dal po­znať, o čo sme Ťa prosili; lebo dal si nám po­znať kráľovu záležitosť. 24 Pre­to Daniel zašiel k Ar­jókovi, ktorý mal od kráľa roz­kaz vy­hubiť všet­kých babylon­ských mudr­cov; prišiel a po­vedal mu: Ne­vyhub babylon­ských mudr­cov, ale pred­veď ma pred kráľa a ja mu podám vý­klad. 25 Ar­jók ho urých­lene pred­viedol pred kráľa a po­vedal mu: Medzi zajatými Júdej­cami som našiel muža, ktorý oznámi kráľovi vý­klad. 26 Kráľ od­povedal Danielovi, ktorý mal meno Bél­tšac­car: Na­ozaj mi môžeš oznámiť sen, ktorý som videl, i jeho vý­klad? 27 Daniel mu od­povedal: Tajom­stvo, na ktoré sa kráľ pýta, mu ne­môžu oznámiť mudr­ci, vešt­ci, čarodej­níci a astro­lógovia. 28 Ale na nebi jes­tvuje Boh, ktorý vy­javuje tajom­stvá a oznamuje kráľovi Nebúkad­necarovi, čo sa bude diať v budúcich dňoch. Tvoj sen, a čo si videl na svojom lôžku, znamená toto: 29 Kráľu, tebe pri­chádzali na lôžku myšlien­ky, čo sa má diať v budúc­nos­ti. Ten, ktorý zjavuje tajom­stvá, dal ti vedieť, čo sa stane. 30 Mne bolo vy­javené toto tajom­stvo nie pre múd­rosť, ktorej by som mal viac ako os­tat­né živé tvory, ale pre­to, aby sa kráľovi do­stalo vy­svet­lenia a ty, aby si po­chopil myšlien­ky svoj­ho srd­ca. 31 Kráľu, videl si veľkú sochu. Táto socha bola mohut­ná a mimoriad­ne jagavá; stála pred tebou a jej výzor bol strašný. 32 Hlava sochy bola z jem­ného zlata, jej pr­sia a ramená zo strieb­ra, jej brucho a bed­rá z bron­zu; 33 jej steh­ná boli zo železa, jej nohy čias­točne zo železa, čias­točne z hliny. 34 Keď si hľadel, zrazu sa bez zásahu rúk od­lomil kameň, za­siahol sochu do želez­ných a hlinených nôh a ro­zdr­vil ich. 35 Tak sa naraz ro­zdr­vilo železo, hlina, bronz, strieb­ro i zlato, a boli ako pleva na holo­hum­nici v lete; vietor ich od­vial, tak že nebolo možné náj­sť po nich ani stopy. Ale kameň, ktorý za­siahol sochu, sa pre­menil na veľký vrch a na­pl­nil celú zem. 36 Toto je sen. A teraz podáme kráľovi jeho vý­klad. 37 Ty si, kráľu, kráľ kráľov, ktorému Boh nebies dal kráľov­stvo, moc, silu i slávu, 38 ktorému dal do rúk všet­ky mies­ta, na ktorých žijú ľudia, poľné zvieratá i nebes­ké vtác­tvo, a ktorého urobil pánom nad všet­kým; ty si tá zlatá hlava. 39 Po tebe vznik­ne nové kráľov­stvo, chatr­nejšie ako tvoje, a ďalšie, tretie kráľov­stvo, bron­zové, ktoré bude panovať nad celou zemou. 40 Štvr­té kráľov­stvo bude moc­né ako železo, lebo ako železo dr­ví a rozo­mieľa všet­ko; ako železo všet­ko láme, tak aj ono všet­ko ro­zdr­ví a poláme. 41 To, že si videl nohy a prs­ty čias­točne z hr­nčiar­skej hliny a čias­točne zo železa, znamená, že kráľov­stvo bude roz­delené; bude v ňom niečo z tvrdo­s­ti železa, tak ako si videl železo zmiešané s ílovitou hlinou. 42 To, že prs­ty na nohách boli čias­točne zo železa a čias­točne z hliny, znamená, že kráľov­stvo bude čias­točne moc­né a čias­točne kreh­ké. 43 Keďže si videl železo zmiešané s ílovitou hlinou, to znamená, že sa manžel­ským zväz­kom po­miešajú jeden s druhým, ale nebudú do­ved­na držať, ako sa železo ne­zmieša s hlinou. 44 Ale za čias tých kráľov Boh nebies na­stolí večné kráľov­stvo, ktoré nezahynie, a to kráľov­stvo ne­prej­de na iný národ. Ono ro­zdr­ví a zničí všet­ky tie kráľov­stvá a bude tr­vať naveky; 45 ako si videl, že kameň sa bez zásahu ruky od­lomil z vr­chu a ro­zdr­vil železo, bronz, hlinu, strieb­ro aj zlato. Veľký Boh dal vedieť kráľovi, čo sa má v budúc­nos­ti stať. Sen je spoľah­livý a jeho vý­klad je správ­ny. Danielovo povýšenie46 Nato kráľ Nebúkad­necar padol na tvár, po­klonil sa Danielovi a roz­kázal, aby mu prinies­li po­kr­movú a kadid­lovú obeť. 47 Kráľ sa oz­val a po­vedal Danielovi: Vskut­ku, váš Boh je Boh bohov a Pán kráľov, ktorý zjavuje tajom­stvá, pre­to si vládal od­haliť tajom­stvo. 48 Vtedy kráľ po­výšil Daniela a dal mu mnoho cen­ných darov. Urobil ho vlád­com nad celou babylon­skou krajinou a pred­staveným všet­kých babylon­ských mudr­cov. 49 A Daniel prosil kráľa, aby Šad­racha, Méšacha a Abéd-Nega po­veril spravovaním babylon­skej krajiny. On sám však os­tal na kráľov­skom dvore.

EvanjelickýDaniel2