Ekumenický › Lukáš › 14

Lukáš

Evanjelium podľa Lukáša

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24

Uzdravenie chorého na vodnatieľku1 Raz v sobotu vošiel do domu ktoréhosi pop­red­ného farizeja, aby si zajedol a oni ho po­zorovali. 2 A hľa, bol tam pred ním akýsi človek, chorý na vod­natieľku. 3 Tu sa Ježiš ob­rátil k zákonníkom a farizejom so slovami: Je v sobotu do­volené uzdravovať, či nie? 4 Oni však mlčali. Dot­kol sa chorého, uzdravil ho a pre­pus­til. 5 I po­vedal im: Ak nie­komu z vás spad­ne do stud­ne syn alebo vôl, vari ho ne­vytiah­ne hneď v sobotný deň? 6 A oni neboli schop­ní mu na to od­povedať. Prvé a posledné miesto7 Keď zbadal, ako si po­zvaní vy­berajú pop­red­né mies­ta, po­vedal im toto podoben­stvo: 8 Ak ťa nie­kto po­zve na svad­bu, ne­sadaj si na pr­vé mies­to, aby medzi po­zvanými nebol nie­kto vzác­nejší, ako si ty; 9 a prišiel by ten, čo po­zval teba i jeho, a po­vedal by ti: Uvoľni mu mies­to! A ty by si s hanbou od­išiel na po­sled­né mies­to. 10 Ale keď ťa po­zvú, choď a sad­ni si na po­sled­né mies­to. Po­tom príde ten, čo ťa po­zval, a po­vie ti: Priateľu, po­stúp vy­ššie! Vtedy ti prejaví poc­tu pred všet­kými spolu­s­tolov­ník­mi. 11 Veď každý, kto sa po­vyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude po­výšený. 12 A tomu, ktorý ho po­zval, po­vedal: Keď dávaš obed alebo večeru, ne­pozývaj svojich priateľov, bratov, príbuz­ných alebo bohatých susedov, aby sa ne­stalo, že ťa aj oni po­zvú a mal by si od­platu. 13 Keď robíš hos­tinu, po­zvi chudob­ných, mr­zákov, chromých a slepých! 14 A budeš blaho­slavený, lebo oni sa ti ne­majú čím od­platiť, a tak do­staneš od­platu pri vzkriesení spravod­livých. Podobenstvo o veľkej večeri15 Počul to jeden zo spolu­s­tolujúcich a po­vedal mu: Blaho­slavený, kto bude jesť chlieb v Božom kráľov­stve. 16 On mu na to poroz­prával toto: Jeden človek pri­pravil veľkú večeru a po­zval mnohých. 17 Keď prišiel čas večere, po­slal svoj­ho sluhu, aby oznámil po­zvaným: Poďte, už je všet­ko pri­pravené. 18 No naraz sa všet­ci začali vy­hovárať. Pr­vý mu po­vedal: Kúpil som pole a musím si ho ísť ob­zrieť. Prosím ťa, ospraved­lň ma! 19 Druhý po­vedal: Kúpil som pár volov a idem ich vy­skúšať. Prosím ťa, ospraved­lň ma! 20 Ďalší zas po­vedal: Oženil som sa, pre­to ne­môžem prísť. 21 Keď sa sluha vrátil, oznámil to svoj­mu pánovi. Vtedy sa pán domu roz­hneval a po­vedal svoj­mu sluhovi: Vy­j­di rých­lo na ces­ty a do ulíc mes­ta a pri­veď sem chudob­ných a mr­zákov, slepých a chromých! 22 Sluha po­vedal: Pane, stalo sa, ako si roz­kázal, ale ešte je mies­to. 23 Nato pán po­vedal sluhovi: Vy­j­di na poľné ces­ty a medzi ohrady! Koho stret­neš, donúť ho voj­sť, aby sa na­pl­nil dom. 24 Lebo hovorím vám, že ani jeden z tých, čo boli po­zvaní, ne­okúsi moju večeru. Podmienky učeníctva25 Raz išli s ním veľké zá­stupy. On sa k nim ob­rátil a po­vedal: 26 Ak nie­kto pri­chádza ku mne a ne­má v nenávisti svoj­ho otca i mat­ku, ženu a deti, bratov a ses­try, ba aj svoj život, ne­môže byť mojím učeníkom. 27 Lebo kto ide za mnou a nenesie svoj kríž, ne­môže byť mojím učeníkom. 28 Keď nie­kto z vás chce stavať vežu, či si najprv ne­sad­ne a ne­prepočíta ná­klady, či bude mať aj na jej do­končenie? 29 Aby sa mu všet­ci nezačali po­smievať, keď uvidia, že položil zá­klady, a pri­tom ne­má na do­končenie stav­by: 30 Ten­to človek začal stavať a nebol schop­ný do­končiť. 31 Alebo keď má ísť kráľ do boja s iným kráľom, či si najprv ne­sad­ne a ne­poradí sa, či sa môže s desiatimi tisícami po­staviť proti tomu, ktorý ide proti nemu s dvadsiatimi tisícami? 32 Ak nie, vy­šle po­sols­tvo, kým je jeho protiv­ník ešte ďaleko, a vy­žiada si pod­mien­ky mieru. 33 Tak ni­kto z vás ne­môže byť mojím učeníkom, ak sa ne­zriek­ne všet­kého, čo má. O soli34 Soľ je dob­rá. Ale ak aj soľ stratí chuť, ako opäť zís­ka svoju slanosť? 35 Nehodí sa ani do zeme, ani do hnoja, a pre­to ju vy­hodia. Kto má uši na počúvanie, nech počúva.