Ekumenický › Lukáš › 15

Lukáš

Evanjelium podľa Lukáša

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24

Podobenstvo o stratenej ovci1 Pri­bližovali sa k nemu všet­ci mýt­nici a hriešnici, aby ho počúvali. 2 Farizeji a zákon­níci však re­ptali: Ten­to prijíma hriešnikov a jedáva s nimi. 3 Vtedy im po­vedal toto podoben­stvo: 4 Ak nie­kto z vás má sto oviec a jed­nu z nich stratí, či nenechá deväťdesiat­deväť na púšti a ne­vydá sa za stratenou, kým ju nenáj­de? 5 A keď ju náj­de, položí si ju s radosťou na plecia. 6 Príde domov, zvolá priateľov a susedov a po­vie im: Raduj­te sa so mnou, lebo som našiel svoju stratenú ov­cu. 7 Hovorím vám: Tak aj v nebi bude väčšia radosť nad jed­ným hriešnikom, ktorý robí po­kánie, ako nad deväťdesiatimi deviatimi spravod­livými, ktorí po­kánie ne­pot­rebujú. Podobenstvo o stratenej drachme8 Alebo: Keď má nejaká žena desať drachiem a jed­nu drach­mu stratí, či nezažne lam­pu, ne­vymetie a ne­prehľadá dôk­lane dom, kým ju nenáj­de? 9 Keď ju náj­de, zvolá priateľky a sused­ky a po­vie: Raduj­te sa so mnou! Našla som stratenú drach­mu. 10 Hovorím vám: Taká radosť je aj medzi Božími an­jel­mi nad jed­ným hriešnikom, ktorý robí po­kánie. Podobenstvo o stratenom synovi11 A po­kračoval: Is­tý človek mal dvoch synov. 12 Mladší z nich po­vedal ot­covi: Otec, daj mi podiel z majetku, ktorý mi pat­rí. A otec im majetok roz­delil. 13 Po nie­koľkých dňoch si mladší syn všet­ko vzal, od­išiel do ďalekej krajiny a tam svoj majetok hýrivým životom pre­már­nil. 14 Keď všet­ko pre­mr­hal, na­stal v tej krajine veľký hlad a on začal tr­pieť núdzu. 15 Išiel teda a uchytil sa u jedného obyvateľa krajiny. Ten ho po­slal na svoje pole pásť svine. 16 A túžil na­sýtiť sa as­poň struk­mi, čo žrali svine, ale ani tie mu ni­kto nedal. 17 Vstúpil do seba a po­vedal si: Koľko náden­níkov môj­ho otca má chleba na­zvyš, a ja tu hyniem od hladu. 18 Vstanem, pôj­dem k svojmu ot­covi a po­viem mu: Otec, zhrešil som proti nebu aj proti tebe. 19 Nie som viac hoden volať sa tvojím synom. Prij­mi ma ako jed­ného zo svojich náden­níkov. 20 Vstal teda a šiel k svojmu ot­covi. Ešte bol ďaleko, keď ho otec zbadal. Zľutoval sa nad ním, pri­behol k nemu, hodil sa mu okolo krku a vy­boz­kával ho. 21 Syn mu po­vedal: Otec, zhrešil som proti nebu i proti tebe. Nie som viac hoden volať sa tvojím synom. 22 Ale otec po­vedal svojim sluhom: Prines­te rých­lo naj­lepšie šaty a ob­lečte ho! Daj­te mu prs­teň na ruku a obuv na nohy! 23 Vez­mite vy­kŕmené teľa a za­bite ho! Jedz­me a raduj­me sa, 24 lebo ten­to môj syn bol mŕt­vy, a ožil. Bol stratený, a našiel sa. A všet­ci sa začali radovať. 25 Starší syn bol na poli. Keď sa vracal a bol už blíz­ko domu, počul hud­bu a tanec. 26 Za­volal si jed­ného zo sluhov a vy­zvedal sa, čo sa deje. 27 Sluha od­povedal: Vrátil sa tvoj brat. Tvoj otec za­bil vy­kŕmené teľa, lebo sa vrátil zdravý. 28 Starší syn sa však na­hneval a nech­cel voj­sť. Ale otec vy­šiel a pre­hováral ho. 29 On však od­povedal ot­covi: Po­zri, toľko rokov ti slúžim, ni­kdy som ne­pres­túpil tvoj príkaz, a mne si ni­kdy nedal ani koz­liat­ko, aby som sa za­bavil so svojimi priateľmi. 30 No keď prišiel ten­to tvoj syn, ktorý ti pre­már­nil tvoj majetok s neviestkami, pre neho si za­bil vy­kŕmené teľa. 31 Ale otec mu po­vedal: Syn môj, ty si stále so mnou a všet­ko, čo mám, je tvoje. 32 Ale teraz sa pat­rí veseliť a radovať, lebo ten­to tvoj brat bol mŕt­vy, a ožil, bol stratený, a našiel sa.