Ekumenický › Lukáš › 13

Lukáš

Evanjelium podľa Lukáša

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24

Výzva na pokánie1 V tom čase prišli za ním nejakí ľudia a rozp­rávali mu o Galilejčanoch, ktorých krv zmiešal Pilát s ich obetami. 2 On im od­povedal: Mys­líte si, že spomínaní Galilejčania, ktorí tak tr­peli, boli väčší hriešnici ako os­tat­ní Galilejčania? 3 Nie, hovorím vám, ale ak nebudete robiť po­kánie, všet­ci podob­ne za­hyniete. 4 Alebo si mys­líte, že tí osem­nás­ti, na ktorých pad­la veža v Siloe a za­bila ich, boli väčší vin­níci ako os­tat­ní Jeruzalemčania? 5 Nie, hovorím vám, ale ak nebudete robiť po­kánie, všet­ci za­hyniete takis­to. Podobenstvo o neplodnom figovníku6 A po­vedal toto podoben­stvo: Is­tý človek mal vo vinici za­sadený figov­ník. Keď prišiel hľadať na ňom ovocie, nič nenašiel. 7 Pre­to po­vedal vinoh­rad­níkovi: Po­zri, už tri roky chodím hľadať na tom­to figov­níku ovocie, no nič nenachádzam. Vy­tni ho! Načo zbytočne vy­čer­páva zem? 8 On mu od­povedal: Pane, nechaj ho ešte ten­to rok. Okopem ho a po­hnojím. 9 Možno na­budúce prinesie ovocie. Ak nie, vy­tneš ho. Uzdravenie zhrbenej ženy10 V istú sobotu učil v ktorejsi synagóge. 11 Bola tam žena, osem­násť rokov po­sad­nutá duchom ne­vlád­nos­ti. Bola zhr­bená a ne­moh­la sa vôbec narov­nať. 12 Keď ju Ježiš zbadal, za­volal si ju a po­vedal jej: Žena, si oslobodená od svojej ne­vlád­nos­ti. 13 Položil na ňu ruky, ona sa hneď vzpriamila a oslavovala Boha. 14 Ale pred­stavený synagógy, po­búrený nad tým, že ju Ježiš uzdravil v sobotu, po­vedal zá­stupu: Je šesť dní, keď treba pracovať. V týchto dňoch pri­chádzaj­te a dávaj­te sa uzdravovať, a nie v sobotný deň! 15 Pán mu od­povedal: Po­kryt­ci! Či každý z vás ne­od­väzuje svoj­ho vola alebo osla od jasieľ a ne­vodí ho na­pájať aj v sobotu? 16 A či túto Ab­rahámovu dcéru, ktorú satan osem­násť rokov držal spútanú, nebolo treba z toho puta vy­slobodiť v sobotný deň? 17 Keď to po­vedal, všet­ci jeho protiv­níci sa za­han­bili, ale celý zá­stup sa radoval zo všet­kých záz­račných skut­kov, ktoré Ježiš konal. Podobenstvo o horčičnom zrnku a o kvase18 Po­tom po­vedal: Čomu sa podobá Božie kráľov­stvo, k čomu ho prirov­nám? 19 Podobá sa horčičnému zrn­ku, ktoré človek vzal a za­sial vo svojej záh­rade, kde vy­rást­lo na veľký strom a nebes­kí vtáci hniez­dili na jeho konároch. 20 A ďalej hovoril: K čomu prirov­nať Božie kráľov­stvo? 21 Podobá sa kvasu, ktorý žena vzala a za­robila do troch mier múky, až všet­ko na­kys­lo. Tesná brána22 Ježiš pre­chádzal ces­tou do Jeruzalema cez mes­tá i dediny a učil. 23 Ktosi sa ho spýtal: Pane, je málo tých, čo budú spasení? On im po­vedal: 24 Usiluj­te sa voj­sť tes­nou bránou, lebo, hovorím vám: Mnohí sa budú usilovať voj­sť, ale nebudú vládať. 25 Keď hos­podár vstane a za­vrie dvere a vy zo­stanete stáť von­ku, budete klopať na dvere a volať: Pane, ot­vor nám! Ale on vám od­povie: Ne­poz­nám vás. Od­kiaľ ste? 26 A vy po­viete: Jed­li a pili sme s tebou a učil si na našich uliciach. 27 Ale on vám po­vie: Ne­poz­nám vás. Od­kiaľ ste? Všet­ci páchatelia ne­právos­ti, od­stúp­te odo mňa! 28 Tam bude plač a šk­rípanie zubami, keď uvidíte, že Ab­rahám, Izák, Jákob a všet­ci proroci sú v Božom kráľov­stve, ale vy ostanete vy­hodení von­ku. 29 A mnohí budú pri­chádzať od východu, západu i juhu a budú stolovať v Božom kráľov­stve. 30 A tak sú po­sled­ní, čo budú pr­vými, a sú pr­ví, čo budú po­sled­nými. Výrok o Herodesovi31 V tú hodinu prišli nie­ktorí farizeji a hovorili mu: Choď od­tiaľto preč, lebo Herodes ťa chce za­biť. 32 Od­povedal im: Choďte a po­vedz­te tej líške: Hľa, vy­háňam démonov. Dnes i zaj­tra uzdravujem, a tretieho dňa do­končím svoje dielo. 33 Ale dnes, zaj­tra i po­zaj­tra musím ísť ďalej, lebo nie je možné, aby prorok za­hynul mimo Jeruzalema. Nárek nad Jeruzalemom34 Jeruzalem, Jeruzalem, ktorý za­bíjaš prorokov a kameňuješ tých, čo boli k tebe po­slaní! Koľko ráz som chcel zhromaždiť tvoje deti ako sliep­ka svoje kuriat­ka pod kríd­la, a nech­celi ste. 35 Hľa, váš dom vám os­táva pus­tý. A hovorím vám: Ne­uvidíte ma, kým ne­príde čas, keď po­viete: Požeh­naný, ktorý pri­chádza v mene Pánovom.