Ekumenický › Lukáš › 11

Lukáš

Evanjelium podľa Lukáša

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24

Modlitba Pána1 Raz sa Ježiš na nie­ktorom mies­te mod­lil. Keď skončil, po­vedal mu jeden z jeho učeníkov: Pane, na­uč nás mod­liť sa, ako Ján na­učil svojich učeníkov. 2 Ježiš im po­vedal: Keď sa mod­líte, hovor­te: Otče, po­sväť sa tvoje meno, príď tvoje kráľov­stvo. 3 Chlieb náš každoden­ný nám dávaj každý deň, 4 a od­pusť nám naše hriechy, ako aj my od­púšťame každému svoj­mu dlžníkovi. A ne­uveď nás do po­kušenia. Podobenstvo o neodbytnom priateľovi5 A po­tom im po­vedal: Nie­kto z vás má priateľa. Pôj­de k nemu o polnoci a po­vie mu: Priateľ, požičaj mi tri chleby, 6 lebo prišiel ku mne priateľ z cesty a ne­mám ho čím ponúk­nuť. 7 A on zvnút­ra od­povie: Ne­obťažuj ma! Dvere sú už za­mknuté a deti sú už so mnou v posteli. Ne­môžem vstať a dať ti. 8 Hovorím vám: Keď aj ne­vs­tane a nedá mu pre­to, že je jeho priateľom, vstane a dá mu, čo po­trebuje, pre jeho ne­od­byt­nosť. O dôvere pri modlitbe9 A ja vám hovorím: Pros­te a do­stanete! Hľadaj­te a náj­dete! Klop­te a ot­voria vám. 10 Lebo každý, kto prosí, do­stane, kto hľadá, náj­de, a kto klope, tomu ot­voria. 11 Vari je medzi vami otec, ktorý by dal svoj­mu synovi kameň, keď ho prosí o chlieb? Alebo hada, keď ho prosí o rybu? 12 Alebo mu podá škor­pióna, keď si pýta vaj­ce? 13 Keď teda vy, hoci ste zlí, viete dávať dob­ré dary svojim deťom, o čo skôr dá nebes­ký Otec Ducha Svätého tým, čo ho prosia! Ježiš a Belzebul14 Raz vy­háňal zlého ducha, ktorý bol ne­mý. Keď zlý duch vy­šiel, ne­mý pre­hovoril. Ľudia žas­li, 15 ale nie­ktorí z nich hovorili: Mocou Bel­zebula, kniežaťa zlých duchov, vy­háňa zlých duchov. 16 Iní ho po­kúšali tým, že žiadali od neho znamenie z neba. 17 Ale on po­znal ich úmys­ly a po­vedal im: Každé vnútor­ne roz­delené kráľov­stvo spust­ne a roz­delený dom sa zrúti. 18 Ak je aj satan vnútor­ne roz­delený, akože môže ob­stáť jeho kráľov­stvo? Vy hovoríte, že ja vy­háňam zlých duchov po­mocou Bel­zebula. 19 No ak ja vy­háňam zlých duchov po­mocou Bel­zebula, čím ich po­tom vy­háňajú vaši synovia? Pre­to oni budú vašimi sud­cami. 20 Ale ak ja Božím prs­tom vy­háňam zlých duchov, po­tom k vám prišlo Božie kráľov­stvo. 21 Keď dob­re vy­zb­rojený muž stráži svoj dvor, jeho majetok je v bezpečí. 22 Ale keď ho pre­pad­ne sil­nejší ako on a pre­môže ho, ten mu odo­berie zbraň, na ktorú sa spoliehal, a korisť roz­delí. 23 Kto nie je so mnou, je proti mne; a kto so mnou ne­z­hromažďuje, ten roz­hadzuje. Návrat nečistého ducha24 Keď nečis­tý duch vy­j­de z človeka, blúdi po mies­tach bez vody a hľadá od­počinok. Keď ho nenáj­de, po­vie si: Vrátim sa do svoj­ho domu, od­kiaľ som vy­šiel. 25 Keď ta príde, náj­de dom vy­metený a vy­zdobený. 26 Odíde, vez­me sedem iných duchov, horších, ako je sám, voj­dú do domu a usíd­lia sa tam. A tak je s tým človekom na­koniec horšie, ako bolo na začiat­ku. 27 Keď to hovoril, jed­na žena zo zá­stupu po­z­dvih­la svoj hlas a po­vedala: Blaho­slavený život, ktorý ťa nosil, a pr­sia, ktoré ťa pri­dájali. 28 On však od­povedal: Blaho­slavení sú skôr tí, čo počúvajú a za­chovávajú Božie slovo. Jonášovo znamenie29 Keď sa schádzali zá­stupy, hovoril im: Toto po­kolenie je zlé po­kolenie. Žiada znamenie, ale nedos­tane ho, iba ak znamenie proroka Jonáša. 30 Lebo ako sa Jonáš stal znamením pre Ninivčanov, tak bude aj Syn človeka pre toto po­kolenie. 31 Kráľov­ná z juhu vy­stúpi na súde proti mužom toh­to po­kolenia a od­súdi ich, lebo ona prišla až z konca zeme počúvať Šalamúnovu múd­rosť. A hľa, tu je nie­kto väčší ako Šalamún. 32 Mužovia z Ninive vy­stúpia na súde proti tomuto po­koleniu a od­súdia ho, lebo oni sa kajali na Jonášovo kázanie. A hľa, tu je nie­kto väčší ako Jonáš. Podobenstvo o svetle33 Nik nezažne lam­pu a ne­po­staví ju do kúta alebo pod mericu, ale na sviet­nik, aby tí, čo vchádzajú, videli svet­lo. 34 Lam­pou tela je tvoje oko. Ak bude tvoje oko čis­té, bude celé tvoje telo vo svet­le. Ale ak sa za­kalí, bude aj tvoje telo v tme. 35 Hľaď teda, aby svet­lo, čo je v tebe, nebolo tmou. 36 Ak bude celé tvoje telo vo svet­le, a ani jed­na jeho časť nebude v tme, celé bude jas­né, ako keď ťa lam­pa ožiari svojím svet­lom. Reč proti farizejom37 Keď ešte hovoril, pop­rosil ho is­tý farizej, aby u neho obedoval. Ježiš vošiel a po­sadil sa k stolu. 38 Farizej sa začudoval, keď videl, že sa pred obedom ne­umyl. 39 Pán mu po­vedal: Vy farizeji čis­títe čašu a misu zvon­ka, ale vaše vnút­ro je pl­né lúpeže a ne­právos­ti. 40 Hlupáci, či ten, čo stvoril von­kajšok, ne­stvoril aj vnút­ro? 41 Ale čo je vnút­ri, roz­daj­te ako al­mužnu a všet­ko vám bude čis­té. 42 Beda vám, farizeji, lebo dávate desiat­ky z mäty, ruty a z každej zeleniny, ale spravod­livosť a Božiu lás­ku ob­chádzate! Toto bolo treba robiť a tam­to nezaned­bávať! 43 Beda vám, farizeji, lebo máte radi pr­vé mies­ta v synagógach a po­zdravy na námes­tiach! 44 Beda vám, lebo ste ako ne­oz­načené hroby a ľudia ani ne­vedia, že po nich chodia! 45 Vtedy mu ktorýsi zo zákon­níkov po­vedal: Učiteľ, keď tak­to hovoríš, po­tupuješ aj nás. 46 On mu od­povedal: Aj vám, zákon­níkom, beda! Lebo zaťažujete ľudí bremenami, ktoré ne­možno uniesť, ale sami sa tých bremien ani jediným prs­tom nedot­knete. 47 Beda vám, lebo staviate prorokom ná­hrob­ky, kým vaši ot­covia ich vraždili. 48 Tak­to ste sved­kami, ktorí sch­vaľujú činy svojich ot­cov. Oni ich vraždili a vy im staviate ná­hrob­ky. 49 Pre­to aj Božia múd­rosť vy­riek­la: Pošlem k nim prorokov a apoštolov. Nie­ktorých z nich budú vraždiť a iných prena­sledovať. 50 A tak sa toto po­kolenie bude zod­povedať za krv všet­kých prorokov, čo bola vy­liata od založenia sveta; 51 od krvi Ábela až po krv Za­chariáša, ktorý za­hynul medzi ol­tárom a chrámom. Áno, hovorím vám: Toto po­kolenie sa bude zod­povedať. 52 Beda vám, zákon­níci, pre­tože ste pre­vzali kľúč po­znania; sami ste ne­vošli a tým, čo chceli voj­sť, ste v tom za­bránili. 53 Keď od­tiaľ od­chádzal, zákon­níci a farizeji začali naňho prud­ko dorážať a dotieravo sa ho na všeličo vy­pytovať. 54 Strojili mu ú­klady, aby ho chytili za slovo.