Ekumenický › Lukáš › 19

Lukáš

Evanjelium podľa Lukáša

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24

Zachej1 Po­tom vošiel do Jericha. 2 A tu, muž, menom Za­chej, ktorý bol hlav­ným mýt­nikom a bol bohatý, 3 túžil uvidieť Ježiša, aby vedel, kto to je, no pre zá­stupy ho ne­mohol za­zrieť, lebo bol malej po­stavy. 4 Bežal teda na­pred a vy­šiel na divý figov­ník, aby ho od­tiaľ videl, lebo tadiaľ mal ísť. 5 Keď Ježiš prišiel na to mies­to, po­zrel hore a po­vedal mu: Za­chej, poď chyt­ro dolu, lebo dnes musím zo­stať v tvojom dome. 6 On chyt­ro zišiel a s radosťou ho prijal. 7 Všet­ci, ktorí to videli, re­ptali: K hriešnemu človeku si vošiel od­dých­nuť. 8 Ale Za­chej po­vedal Pánovi: Pane, polo­vicu svoj­ho majet­ku dávam chudob­ným a ak som nie­koho v niečom oklamal, vrátim to št­vor­násob­ne. 9 Ježiš mu od­povedal: Dnes prišla spása do toh­to domu, veď aj on je Ab­rahámovým synom. 10 Lebo Syn človeka prišiel hľadať a spasiť, čo za­hynulo. Podobenstvo o desiatich hrivnách11 Keď to počúvali, pri­dal ešte podoben­stvo, lebo bol blíz­ko Jeruzalema a oni si mys­leli, že už-už sa zjaví Božie kráľov­stvo. 12 Po­vedal teda: Is­tý šľach­tic od­chádzal do ďalekej krajiny pre­vziať kráľov­stvo a po­tom sa mal vrátiť. 13 Za­volal si desať sluhov, dal im desať hrivien a po­vedal im: Ob­choduj­te s nimi, kým ne­prídem. 14 Ale občania ho nenávideli a vy­slali za ním po­sols­tvo s odkazom: Nech­ceme, aby ten­to človek nad nami kraľoval. 15 Keď pre­vzal kráľov­stvo a vrátil sa, dal si za­volať sluhov, ktorým dal peniaze, aby zis­til, koľko ktorý ob­chodovaním zís­kal. 16 Prišiel pr­vý a po­vedal: Pane, tvoja hriv­na zís­kala desať hrivien. 17 On mu po­vedal: Správ­ne, dob­rý sluha, pre­tože si bol ver­ný v nepatrnej veci, ujmi sa vlády nad desiatimi mes­tami! 18 Prišiel druhý a po­vedal: Pane, tvoja hriv­na vy­nies­la päť hrivien. 19 Tomu po­vedal: Ty vlád­ni nad piatimi mes­tami! 20 Iný prišiel a hovoril: Pane, hľa, tu je tvoja hriv­na. Mal som ju uloženú v šatke. 21 Bál som sa ťa, lebo si prís­ny človek. Berieš, čo si si ne­uložil, a žneš, čo si nezasial. 22 Tomu po­vedal: Zlý sluha! Budem ťa súdiť podľa toho, čo si po­vedal. Vedel si, že som prís­ny človek, že beriem, čo som si ne­uložil, a žnem, čo som nezasial. 23 Prečo si teda nedal moje peniaze peňažníkom a ja by som si ich bol po ná­vrate vy­bral aj s úrokmi? 24 A prítom­ným po­vedal: Vez­mite mu hriv­nu a daj­te ju tomu, čo má desať. 25 Oni mu po­vedali: Pane, veď ten má desať hrivien! 26 Hovorím vám: Každému, kto má, bude pri­dané, ale kto ne­má, tomu sa vez­me aj to, čo má. 27 A na­pokon, mojich ne­priateľov, čo nech­celi, aby som nad nimi kraľoval, pri­veďte sem a po­zabíjaj­te ich predo mnou. Slávnostný vstup do Jeruzalema28 Po tých­to slovách kráčal vpredu a uberal sa do Jeruzalema. 29 Keď sa pri­blížil k Betfagé a Betánii, k vrchu, ktorý sa volá Olivový, po­slal dvoch učeníkov 30 so slovami: Choďte do dediny, ktorá je na­proti. Len čo do nej voj­dete, náj­dete pri­viazané os­liat­ko, na ktorom ešte ni­kto ni­kdy ne­sedel. Od­viažte ho a pri­veďte! 31 Ak sa vás nie­kto spýta: Prečo ho od­väzujete? , od­povedz­te tak­to: Pán ho po­trebuje. 32 Tí, ktorých po­slal, od­išli a našli všet­ko tak, ako im po­vedal. 33 Keď od­väzovali os­liat­ko, po­vedali im jeho majitelia: Prečo od­väzujete os­liat­ko? 34 Oni od­povedali: Pán ho po­trebuje. 35 Os­liat­ko pri­vied­li k Ježišovi, pre­hodili cezeň svoje plášte a po­sadili naň Ježiša. 36 Ako šiel, na ces­tu pre­stierali svoje plášte. 37 Keď sa pri­bližoval k úpätiu Olivového vr­chu, začal celý zá­stup učeníkov sil­ným hlasom radost­ne chváliť Boha za všet­ky zá­zraky, ktoré videli. 38 Volali: Požeh­naný, ktorý pri­chádza ako kráľ v mene Pánovom! Po­koj na nebi a sláva na výsos­tiach! 39 Vtedy mu nie­ktorí farizeji zo zá­stupu po­vedali: Učiteľ, na­pomeň svojich učeníkov! 40 On však od­povedal: Hovorím vám: Ak budú títo mlčať, kamene budú kričať. Plač nad Jeruzalemom41 Keď sa už pri­blížil a uzrel mes­to, za­plakal nad ním 42 a po­vedal: Kiežby si aj ty, as­poň v tento deň, spoz­nalo, čo ti prináša po­koj! Teraz je to však skryté pred tvojimi očami. 43 Lebo prídu na teba dni, keď ťa tvoji ne­priatelia oboženú valom, ob­kľúčia ťa a zo­vrú zo všet­kých strán. 44 Zrov­najú ťa so zemou i tvoje deti v tebe, a nenechajú ti kameň na kameni, pre­tože si ne­poz­nalo čas svoj­ho navštívenia. Vyčistenie chrámu45 Keď vošiel do chrámu, začal vy­háňať predavačov 46 a po­vedal im: Je na­písané: Môj dom bude domom mod­lit­by. A vy ste z neho urobili pelech lot­rov. 47 A deň čo deň učil v chráme. No veľkňazi, zákon­níci a vod­covia ľudu sa ho usilovali za­hubiť. 48 Ne­vedeli však, čo robiť, lebo všetok ľud na ňom lipol a počúval ho.