Evanjelický › Skutky › 28

Skutky

Skutky apoštolov

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28

Na Malte1 Keď sme sa za­chránili, vtedy sme sa do­zvedeli, že sa os­trov volá Mal­ta. 2 Domorod­ci sa správali k nám ne­obyčaj­ne prívetivo; roz­ložili totiž vat­ru, vzali nás všet­kých medzi seba, keďže začalo pršať a bolo chlad­no. 3 Keď Pavel naz­bieral veľa raždia a kládol ho na vat­ru, vy­liez­la zmija, utekajúc pred horúčavou, a za­chytila sa mu o ruku. 4 Keď domorod­ci videli, že mu to zvierat­ko visí na ruke, hovorili medzi sebou: Ten­to človek je iste vrah, keď mu tres­tajúca spravod­livosť nedop­raje života, hoci sa práve za­chránil z mora. 5 Ale on striasol zvierat­ko do ohňa a nič zlé sa mu ne­stalo. 6 Očakávali, že opuch­ne alebo naraz pad­ne mŕt­vy. Keď však dlho čakali a videli, že sa mu nič zlé ne­stalo, zmenili svoju mien­ku o ňom a hovorili, že je bohom. 7 Náčel­ník os­trova, menom Pub­lius, mal neďaleko majetok; i vzal nás k sebe a tri dni nás priateľs­ky hos­til. 8 Otec toh­to Pub­lia ležal práve v horúčke a čer­vien­ke. Pavel vošiel k ne­mu, po­mod­lil sa a položiac ruky naňho, uzdravil ho. 9 Ako sa to stalo, pri­chádzali aj os­tat­ní, ktorí boli na os­trove chorí, a uzdravoval ich. 10 Títo si nás pre­to aj veľmi ctili a pri našom od­chode dali nám všet­ko po­treb­né. Príchod do Ríma11 Po troch mesiacoch plavili sme sa zase na alexan­drij­skej lodi, ktorá zimovala tam na os­trove a mala značku Blížen­cov. 12 Keď sme pri­stáli v Syrakúzach, zo­stali sme tam tri dni. 13 Od­tiaľ sme sa plavili pop­ri po­breží a prišli do Re­gia; keď deň nato za­vial južný vietor, došli sme na druhý deň do Pute­ol. 14 Tam sme našli bratov, ktorí nás prosili, aby sme zo­stali u nich sedem dní. Tak sme prišli do Ríma. 15 Od­tiaľ až na námes­tie Api­ovo a k Trom krčmám prišli nám na­proti bratia, keď počuli o nás. Ako ich Pavel uzrel, ďakoval Bohu a nadobudol od­vahu. Pavel v Ríme16 Keď sme vošli do Ríma, [stot­ník odo­vzdal väzňov veliteľovi po­sád­ky], Pav­lovi do­volili bývať samému s vojakom, ktorý ho strážil. 17 Po troch dňoch zvolal (Pavel) tamojších pop­red­ných Židov, a keď sa zišli, hovoril im: Mužovia, bratia, hoci som sa ničoho nedopus­til proti ľudu ani proti ot­cov­ským obyčajom, pred­sa ako väzňa vy­dali ma z Jeruzalema Rimanom do rúk; 18 tí ma vy­šet­rili a chceli pre­pus­tiť, pre­tože niet na mne viny, pre ktorú by som si za­sluhoval sm­rť. 19 Keď sa však Židia tomu protivili, bol som nútený od­volať sa k cisárovi, ale nie (pre­to), aby som mal čo žalovať na svoj národ. 20 Pre­to som vás teda zvolal, aby som vás videl a po­hovoril si s vami; lebo pre nádej Iz­raelovu nosím tieto reťaze. 21 A oni mu od­povedali: My sme ani list nedos­tali o tebe z Jud­ska, ani ni­kto z bratov ne­prišiel a ne­oz­námil nám, ani nerozp­rával o tebe nič zlé; 22 žiadame si teda počuť od teba, ako zmýšľaš, lebo je nám známo o tej sek­te, že sa jej všade protivia! 23 Určili mu teda deň a zišlo sa ich mnoho na jeho byte. (Pavel) im od rána až do večera vy­kladal, svedčil o kráľov­stve Božom a pre­sviedčal ich o Ježišovi z Mojžišov­ho Zákona a z Prorokov. 24 Nie­ktorí uverili jeho rečiam, iní však ne­verili. 25 A keďže neboli jed­nomyseľní medzi sebou, roz­išli sa, keď im Pavel po­vedal (toto) jed­no slovo: Dob­re po­vedal Duch Svätý vašim ot­com ús­tami proroka Izai­áša 26 hovoriac: Choď k tomuto ľudu a po­vedz mu: Ušami budete počúvať, ale nebudete roz­umieť, a očami budete po­zerať, ale nebudete vidieť. 27 Lebo otupelo srd­ce toh­to ľudu a ťažko počúvajú ušami, a zažmúrili oči, aby ne­videli očami a ne­počuli ušami a nechápali srd­com a ne­ob­rátili sa, aby som ich ne­u­zdravil. 28 Vedz­te teda, že je k po­hanom po­slané toto spasenie Božie a oni budú počúvať. 29 [Ako to po­vedal, Židia od­išli, hádajúc sa medzi sebou.] 30 Pavel zo­stal po­tom celé dva roky v najatom byte, prijímal všet­kých, ktorí pri­chádzali k nemu 31 a cel­kom smelo a bez pre­kážky kázal o kráľov­stve Božom a učil o Pánovi Ježišovi Kris­tovi.