EvanjelickýSkutky5

Skutky

Skutky apoštolov

Ananiáš a Zafira1 No nejaký muž, menom Ananiáš, s manžel­kou Zafirou predal majetok, 2 s vedomím manžel­ky od­ložil si z utŕženej ceny a len čias­t­ku priniesol a položil apoštolom k nohám. 3 I po­vedal mu Peter: Ananiáš, prečo ti satan opanoval srd­ce, že si luhal Duchu Svätému a od­ložil si z utŕženej ceny za pole? 4 Či by nebolo zo­stalo tebe, keby si ho nebol predal? A keď si ho predal, či nebolo tvoje? Ako ti len prišlo na um niečo také? Nie ľuďom si luhal, ale Bohu. 5 Len čo Ananiáš počul tieto slová, padol a vy­pus­til dušu. A prišla veľká bázeň na všet­kých, ktorí počuli o tom. 6 I vstanúc mladší z nich, vzali ho, vy­nies­li a po­chovali. 7 Asi o tri hodiny nato prišla jeho manžel­ka, ktorá ne­vedela, čo sa stalo. 8 Peter jej po­vedal: Po­vedz mi, či ste za toľko predali pole? Pri­svedčila: Áno, za toľko! 9 Peter jej od­povedal: Prečo ste sa do­hovorili, že budete po­kúšať Ducha Pánov­ho? Aj­hľa, nohy tých, čo ti po­chovali manžela, sú predo dver­mi; vy­nesú aj teba! 10 Hneď nato pad­la mu k nohám a vy­pus­tila dušu. Keď mláden­ci vošli, našli ju mŕt­vu; vy­nies­li ju a po­chovali k manželovi. 11 Ale na celý cir­kev­ný zbor a na všet­kých, čo počuli o tom, prišla veľká bázeň. Znamenia apoštolov12 Rukami apoštolov diali sa medzi ľudom mnohé znamenia a zá­zraky. A všet­ci jed­nomyseľne bývali v sieni Šalamúnovej; 13 z os­tat­ných však ni­kto sa ne­od­vážil pri­pojiť k nim, ale ľud ich zveleboval. 14 A čím ďalej, tým viac pri­búdalo veriacich v Pána, mnoho mužov a žien, 15 takže aj na ulice vy­nášali chorých a ukladali ich na lôžka a na nosid­lá, aby, keď Peter pôj­de tade, čo aj len jeho tieň padol na nie­ktorého z nich. 16 Aj z miest okolo Jeruzalema pri­chádzali v zá­stupoch, prinášali svojich ne­moc­ných a trápených nečis­tými duch­mi - a všet­ci boli uzdravovaní. Apoštolovia znova pred židovskou radou. Gamaliel17 Tu po­vs­tal veľkňaz a všet­ci, ktorí boli s ním - bola to strana sadukajov - a, na­pl­není žiar­livosťou, 18 položili ruky na apoštolov a vsadili ich do obec­ného väzenia. 19 Ale an­jel Pánov ot­voril v noci dvere väzenia, vy­viedol ich vraviac: 20 Choďte, po­stav­te sa a hovor­te ľudu v chráme všet­ky slová toh­to života. 21 Keď to počuli, vošli na ús­vite do chrámu a učili. Tu prišiel veľkňaz a tí, čo boli s ním, zvolali radu a všet­kých starších zo synov iz­rael­ských a po­slali do väzenia, aby pred­vied­li apoštolov. 22 Keď drábi prišli, nenašli ich vo väzení. Vrátili sa a oznámili to 23 hovoriac: Našli sme väzenie dô­klad­ne za­tvorené, aj strážcov stáť pri dverách, ale keď sme ot­vorili, nenašli sme dnu ni­koho. 24 Keď veliteľ chrámovej stráže a veľkňazi počuli túto správu, prišli do veľkých roz­pakov, čo sa stalo. 25 Ale prišiel ktosi a oznámil im: Mužovia, ktorých ste vsadili do väzenia, aj­hľa, stoja v chráme a učia ľud. 26 Veliteľ ih­neď od­išiel s dráb­mi a pri­viedol ich, ale bez násilia, lebo sa báli ľudu, aby ich ne­ukameňovali. 27 Tak ich pri­vied­li a po­stavili pred radu. I vy­pytoval sa ich veľkňaz, 28 hovoriac im: Prís­ne sme vám za­kázali učiť v tom mene. A hľa, celý Jeruzalem na­pl­nili ste svojím učením a chcete uvaliť na nás krv toho človeka. 29 Ale Peter a apoštolovia od­povedali: Boha treba viac po­slúchať ako ľudí! 30 Boh našich ot­cov vzkriesil Ježiša, ktorého ste vy za­mor­dovali, keď ste Ho po­vesili na drevo. 31 Toho Boh po­výšil svojou pravicou za Vod­cu a Spasiteľa, aby dal Iz­raelovi po­kánie a od­pus­tenie hriechov. 32 A sved­kami toho sme my a Duch Svätý, ktorého dal Boh tým, čo Ho po­slúchajú. 33 Ako to počuli, zúrili a chceli ich za­biť. 34 Ale jeden z farizejov, menom Gamaliel, učiteľ zákona, ktorého si všetok ľud veľmi vážil, po­vs­tanúc v rade, kázal vy­viesť na chvíľu apoštolov. 35 A po­tom hovoril: Mužovia iz­rael­skí, dob­re si roz­vážte, čo urobiť s týmito ľuďmi. 36 Lebo pred nedáv­nom po­vs­tal Te­udas, ktorý sa vy­dával za nejakého veľkého, a pri­pojilo sa k nemu asi štyris­to mužov. Ale ho za­bili a všet­ci, ktorí ho po­slúchali, sa roz­pŕch­li a vy­šli nav­nivoč. 37 Po ňom, v dňoch popisu, po­vs­tal Judáš Galilej­ský a str­hol so sebou ľud; aj on za­hynul a všet­ci, ktorí ho po­slúchali, boli rozp­rášení. 38 Pre­to vám teraz hovorím: Daj­te po­koj tým­to ľuďom a nechaj­te ich. Lebo ak je z ľudí táto rada alebo toto dielo, roz­pad­ne sa; 39 ak je však z Boha, nebudete ich môcť za­hubiť. Aby sa nedokázalo, že bojujete aj proti Bohu. A po­slúch­li ho; 40 pred­volali si apoštolov, dali ich zbičovať, pri­kázali im nehovoriť v mene Ježišovom a pre­pus­tili ich. 41 Od­išli teda z rady a radovali sa, že boli uznaní za hod­ných znášať po­tupu pre to meno. 42 Ale ne­pres­tali deň čo deň učiť v chráme a po domoch a zves­tovať evan­jelium Kris­ta Ježiša.

EvanjelickýSkutky5