Evanjelický › Skutky › 20

Skutky

Skutky apoštolov

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28

Pavlova cesta do Troady1 Keď sa vzbura utíšila, po­volal si Pavel učeníkov, ponapomínal ich a roz­lúčiac sa s nimi, vy­bral sa do Macedónie. 2 Keď prešiel tie krajiny a mnohými slovami ponapomínal veriacich, prišiel do Gréc­ka. 3 Tri mesiace po­budol tam, a keďže mu Židia chys­tali ú­klady, keď sa mal plaviť do Sýrie, umienil si vrátiť sa cez Macedóniu. 4 Od­prevádzali ho Sopater, syn Pyrov z Berie, spomedzi Tesaloničanov Aris­tar­chos a Sekun­dos, z Der­by Gajos, Timote­os a z Ázij­cov Tychikos a Trofimos. 5 Títo šli vo­pred a čakali na nás v Tro­ade, 6 my sme sa však od­plavili z Filipis po dňoch nek­vasených chlebov a za päť dní prišli sme k nim do Tro­ady, kde sme strávili sedem dní. V Troade. Eutychos7 Keď sme sa v pr­vý deň po sobote zišli na lámanie chleba, zhováral sa s nimi Pavel, lebo na druhý deň mal už od­ces­tovať, a pre­tiahol reč až do pol­noci. 8 Vo vr­ch­nej sieni, kde sme boli zhromaždení, bolo mnoho lámp. 9 Tu jeden mládenec menom Eutychos sedel v ok­ne, po­hrúžený v hl­boký spánok, a keďže Pavel dlho hovoril, pre­možený spán­kom, spadol z tretieho po­schodia, a zo­dvih­li ho mŕt­veho. 10 Ale Pavel zišiel dolu, hodil sa naňho a ob­jal ho vraviac: Ne­znepokojuj­te sa, veď jeho duša je v ňom. 11 Po­tom vy­šiel hore, lámal chlieb, aj jedol a ešte dlho im hovoril, až do svitania, a tak od­išiel. 12 Mláden­ca však pri­vied­li živého a veľmi sa po­tešili. Cesta do Milétu13 My sme šli vo­pred na loď a plavili sme sa do Asa, kde sme mali pri­brať Pav­la; tak nám totiž kázal, keďže sám chcel ísť po suchu. 14 Keď sa v Ase zišiel s na­mi, vzali sme ho a prišli sme do Mitylény. 15 Od­tiaľ sme sa plavili ďalej a na­sledujúci deň prišli sme proti Chiu, na druhý deň pri­plavili sme sa k Samu, a [keď sme po­bud­li v Trogylii], prišli sme na­sledujúceho dňa do Milétu. 16 Pavel si totiž umienil obísť Efez, aby sa ne­zdržal v Ázii, lebo sa ponáhľal, aby o Let­niciach, ak by bolo možné, bol v Jeruzaleme. V Miléte. Starší z Efezu17 Pre­to po­slal do Efezu a po­volal si starších cir­kev­ného zboru. 18 Keď prišli k ne­mu, hovoril im: Vy sami viete, ako od pr­vého dňa, v ktorý som prišiel do Ázie, bol som s vami celý čas 19 a slúžil som Pánovi vo všet­kej po­kore, so sl­zami a v po­kušeniach, čo pri­chádzali na mňa pre ú­klady židov­ské; 20 ako som nič užitočné nezam­lčal, keď som vám kázal a vás verej­ne aj po domoch vy­učoval; 21 ale vy­dával som svedec­tvo aj Židom, aj Grékom, aby sa ob­rátili k Bohu a verili v nášho Pána Ježiša [Kris­ta]. 22 A teraz, hľa, nútený duchom, idem do Jeruzalema a ne­viem, čo ma tam očakáva, 23 len čo mi Duch Svätý osvedčuje po mes­tách hovoriac, že ma očakáva väzenie a súženie. 24 Ale mne život ne­stojí za reč, len nech [s radosťou] do­konám beh a službu, ktorú som prijal od Pána Ježiša: svedčiť o evan­jeliu milos­ti Božej. 25 A teraz, aj­hľa, už viem, že ne­uvidíte viac moju tvár, ani jeden z vás, medzi ktorými som chodil a kázal o kráľov­stve Božom. 26 Pre­to osvedčujem vám dnes, že som čis­tý od krvi všet­kých, 27 lebo nedal som sa za­strašiť, aby som vám ne­zves­toval celú vôľu Božiu. 28 Bed­lite teda o seba a o celé stádo, v ktorom vás Duch Svätý ustanovil za bis­kupov, aby ste pás­li cir­kev Božiu, ktorú si vy­dobyl svojou kr­vou. 29 Viem, že po mojom od­chode pažraví vlci vtrh­nú medzi vás a nebudú šet­riť stádo. 30 Aj spomedzi vás samých po­vs­tanú mužovia, ktorí budú pre­vrátene hovoriť, aby si priťahovali učeníkov. 31 Pre­to bdite a pamätaj­te, že som tri roky deň a noc ne­pres­tával so sl­zami na­pomínať každého z vás. 32 A teraz už porúčam vás Pánovi a slovu Jeho milos­ti, ktoré má silu vy­budovať vás a dať vám dedičs­tvo so všet­kými po­svätenými. 33 Ani strieb­ro, ani zlato, ani rúcho nežiadal som od ni­koho. 34 Veď vy sami viete, že tieto ruky vy­robili všet­ko, čo nám bolo treba, mne aj tým, čo boli so mnou. 35 Vo všet­kom som vám ukázal prí­klad, že tak musíme pracovať a ujímať sa slabých a pamätať na slová Pána Ježiša; veď On po­vedal: Blaho­slavenejšie je dávať, ako brať. 36 Ako do­hovoril, padol na kolená a mod­lil sa s nimi všet­kými. 37 Tu dali sa do usedavého plaču, padali Pav­lovi okolo hrd­la a boz­kávali ho. 38 A naj­väčšmi žalos­tili nad tým slovom, ktoré po­vedal, že už ni­kdy viac ne­uvidia jeho tvár. A tak ho vy­prevadili až na loď.