Evanjelický › Skutky › 21

Skutky

Skutky apoštolov

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28

Z Milétu do Cézarey1 Keď sme sa s nimi roz­lúčili a pus­tili zase na more, plavili sme sa rov­no k os­trovu Kos, na druhý deň k Rodu a od­tiaľ do Patary. 2 Tu sme našli loď plaviacu sa do Fenície a vstúpiac na ňu, plavili sme sa. 3 Uvideli sme Cyp­rus, nechali sme ho naľavo a plavili sme sa do Sýrie. Pri­stáli sme v Týre, lebo tam mali skladať ná­klad z lode. 4 Keďže sme tam našli učeníkov, po­bud­li sme tam sedem dní, a oni z vnuk­nutia Ducha prosili Pav­la, aby nechodil do Jeruzalema. 5 Keď však ubehol čas, vy­dali sme sa ďalej na ces­tu a vy­prevadili nás až za mes­to, všet­ci so ženami a deťmi. Tam na brehu sme si po­kľak­li a po­mod­lili sme sa. 6 A po­tom roz­lúčiac sa, vstúpili sme na loď a oni sa vrátili domov. 7 My sme skončili plav­bu, prij­dúc od Týru do Ptolemai­dy; tam, po­zdraviac bratov, zo­stali sme u nich deň. 8 Na druhý deň sme od­išli a prišli sme do Cézarey; i vošli sme do domu evan­jelis­tu Filipa, jed­ného zo sied­mich (diakonov), a po­bud­li sme u neho. 9 Ten mal štyri dcéry, pan­ny, ktoré prorokovali. Agabovo proroctvo10 Keď sme tam boli už nie­koľko dní, prišiel z Jud­ska prorok menom Agabos. 11 Ako prišiel k nám, vzal Pav­lov pás, zviazal si nohy aj ruky hovoriac: Toto hovorí Duch Svätý: Tak­to zviažu Židia v Jeruzaleme muža, ktorému pat­rí ten­to pás, a vy­dajú ho po­hanom do rúk. 12 Keď sme to počuli, prosili sme (Pav­la), my aj tamojší, aby nechodil do Jeruzalema. 13 Ale Pavel od­povedal: Čo nariekate a kor­mútite mi srd­ce? Veď ja som hotový nielen dať sa zviazať, ale aj umrieť v Jeruzaleme pre meno Pána Ježiša. 14 Keďže sa teda nedal pre­hovoriť, za­tích­li sme po­vediac: Nech sa stane vôľa Pánova. Pavlov príchod do Jeruzalema15 Po tých­to dňoch sme sa pri­pravili a od­išli do Jeruzalema. 16 Šli s nami aj nie­ktorí učeníci z Cézarey a za­vied­li nás k is­tému Mnázonovi z Cyp­ru, starému učeníkovi, aby sme boli jeho hosťami. 17 Keď sme prišli do Jeruzalema, bratia nás radi prijali. 18 Na druhý deň išiel Pavel s nami k Jakubovi, kde sa zišli všet­ci starší, 19 po­zdravil ich a vy­rozp­rával do­pod­rob­na všet­ko, čo jeho službou vy­konal Boh medzi po­han­mi. Pavel medzi staršími20 Keď to počuli, velebili Boha hovoriac: Vidíš, brat náš, koľko desaťtisíc Židov uverilo, a všet­ci hor­lia za zákon; 21 ale o tebe majú správu, že učíš od­padúvať od Mojžiša všet­kých Židov medzi po­han­mi hovoriac im, aby si deti nedali ob­rezať a nezachovávali staré obyčaje. 22 Čo teda? Is­teže [musí sa zísť zhromaždenie, lebo] sa do­počujú, že si prišiel. 23 Urob teda, čo ti radíme: máme tu štyroch mužov, ktorí zložili sľub; 24 vez­mi ich, daj sa s nimi očis­tiť, za­plať za nich výkup­né, aby si dali oholiť hlavu, a tak po­tom všet­ci po­znajú, že niet prav­dy na tom, čo vravia o tebe, ale že aj ty žiješ, za­chovávajúc zákon. 25 A o po­hanoch, ktorí uverili, tak sme usúdili, aj písom­ne oznámili, že [im ne­treba všet­ko toto za­chovávať, ale] majú sa chrániť mäsa mod­lám obetovaného, kr­vi, mäsa zo za­dusených zvierat a smils­tva. 26 Nato Pavel vzal tých mužov a na druhý deň dal sa s nimi očis­tiť, vošiel do chrámu, oznámil, kedy vy­pršia dni očisťovania, do­kiaľ za každého z nich bude prinesená obeť. Pavla chytili v Jeruzaleme27 Keď sa sedem dní chýlilo ku kon­cu, videli ho Židia z Ázie v chráme, vzbúrili všetok ľud, a položiac ruky na neho 28 kričali: Mužovia iz­rael­skí, po­máhaj­te! Aj­hľa, toto je ten, čo učí všade proti ľudu a proti zákonu aj proti tomuto mies­tu, a teraz ešte aj Grékov vo­viedol do chrámu a poškvr­nil toto sväté mies­to. 29 Pred­tým videli s ním totiž v mes­te Efežana Trofima a mys­leli si, že ho Pavel vo­viedol do chrámu. 30 Tu po­hlo sa celé mes­to, ľudia sa zbeh­li a chytiac Pav­la, vy­vliek­li ho z chrámu a hneď za­mk­li dvere. 31 Medzi­tým, keď ho chceli za­mor­dovať, do­stala sa až k veliteľovi práporu správa, že sa vzbúril celý Jeruzalem. 32 Ten hneď vzal so sebou vojakov a stot­níkov a pri­beh­li k nim. Ako (Židia) uvideli veliteľa a vojakov, pre­stali biť Pav­la. 33 Nato sa veliteľ pri­blížil k nim, chytil ho a dajúc ho zviazať dvoma reťazami, vy­pytoval sa, kto je a čo urobil. 34 Ale v zá­stupe každý iné kričal. Keď sa teda pre hluk ne­mohol do­zvedieť nič určité, dal ho od­viesť do kasár­ne. 35 Keď (Pavel) vy­šiel na schody, museli ho vojaci niesť pre násilie ľudu, 36 lebo celé to množs­tvo ľudu hr­nulo sa za ním kričiac: Preč s ním! 37 A keď ho už mali vo­viesť do kasár­ne, po­vedal Pavel veliteľovi: Smiem ti niečo po­vedať? Od­povedal mu: Ty vieš gréc­ky? 38 Nie si teda ten Egypťan, čo nedáv­no vy­volal vzburu a vy­viedol na púšť tých štyritisíc lot­rov? 39 I po­vedal mu Pavel: Som Žid z Tar­zu, občan nie bez­výz­nam­ného mes­ta Cilície. Prosím ťa, do­voľ mi pre­hovoriť k ľudu. 40 A keď mu do­volil, po­stavil sa Pavel na schodoch, dal rukou ľudu znamenie, a keď na­stalo ú­pl­né ticho, tak­to pre­hovoril po heb­rej­sky: