Evanjelický › Skutky › 25

Skutky

Skutky apoštolov

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28

Pavel pred Festom1 Keď Fes­tus pre­vzal vladár­stvo, od­išiel po troch dňoch z Cézarey do Jeruzalema. 2 Veľkňazi a pop­red­ní Židia podali mu žalobu na Pav­la, prosili ho, 3 a ako priazeň (pre seba) žiadali proti Pav­lovi, aby ho dal pre­viesť do Jeruzalema; strojili mu totiž ú­klady, že ho ces­tou za­bijú. 4 Fes­tus však od­povedal, že Pav­la strážia v Cézarei, a on sám že one­dl­ho tam odíde: 5 Tí teda - hovoril - ktorí z vás môžu, nech sa vy­berú so mnou a ak je niečo zlé pri tom mužovi, nech žalujú na neho. 6 Keď po­budol medzi nimi nie dl­hšie ako osem alebo desať dní, zišiel do Cézarey; na druhý deň po­sadil sa na súd­nu stolicu a roz­kázal pred­viesť Pav­la. 7 Keď ho pri­vied­li, ob­stúpili ho Židia, ktorí pri šli z Jeruzalema a pred­nášali mnohé a ťažké žaloby, ktoré však ne­vedeli do­kázať, 8 keď sa Pavel bránil: V ničom som sa ne­previnil ani proti židov­skému zákonu, ani proti chrámu, ani proti cisárovi. 9 Ale Fes­tus, chcejúc pre­ukázať Židom priazeň, spýtal sa Pav­la: Či chceš ísť do Jeruzalema, aby si tam bol súdený predo mnou pre tieto veci? 10 Ale Pavel od­povedal: Stojím pred súd­nou stolicou cisárovou, nech ma tá súdi! Proti Židom som sa v ničom ne­previnil, ako aj sám dob­re vieš. 11 Ak som teda vin­ný a vy­konal som niečo, za čo si za­sluhujem sm­rť, ne­zdráham sa umrieť; ale ak nieto ničoho v tom, čo títo žalujú na mňa, ne­môže ma im ni­kto vy­dať do rúk. Od­volávam sa k cisárovi. 12 Vtedy sa Fes­tus po­zhováral s radou a od­povedal: Od­volal si sa k cisárovi, k cisárovi pôj­deš. Pavel pred Agripom13 O nie­koľko dní prišli do Cézarey kráľ Ag­ripa a Ber­nika po­zdraviť Fes­ta. 14 Keď tam po­bud­li nie­koľko dní, pred­niesol Fes­tus kráľovi Pav­lovu vec hovoriac: Zanechal tu Felix muža väzňa, 15 na ktorého, keď som bol v Jeruzaleme, židov­skí veľkňazi a starší podali žalobu a žiadali ho od­súdiť. 16 Od­povedal som im, že nie je rím­skou obyčajou vy­dať nie­koho prv, ako by obžalovaný mal príležitosť brániť sa proti ob­vineniu, po­stavený zoči-voči so žalob­níkom. 17 Keď po­tom prišli so mnou sem, ne­od­kladal som, ale hneď na druhý deň po­sadil som sa na súd­nu stolicu a roz­kázal som pred­viesť toho muža. 18 Jeho žalob­covia po­vs­tali proti ne­mu, ale ne­ob­viňovali ho z nijakých zločinov, aké som pred­po­kladal; 19 mali s ním len akési hád­ky pre svoje nábožen­stvo a pre nejakého mŕt­veho Ježiša, o ktorom Pavel tvr­dil, že žije. 20 Keďže som bol v roz­pakoch, ako vy­riešiť tieto veci, spýtal som sa ho, či chce ísť do Jeruzalema a tam byť súdený pre ne. 21 Keď sa Pavel od­volal, aby zo­stal vo väz­be až do roz­hod­nutia Jeho Veličen­stva, roz­kázal som ho strážiť, do­kiaľ ho ne­pošlem k cisárovi. 22 Nato Ag­ripa po­vedal Fes­tovi: Aj ja by som si žiadal počuť toho človeka. Od­povedal mu: Zaj­tra ho počuješ. 23 Na druhý deň teda, keď Ag­ripa a Ber­nika prišli s veľkou okázalosťou a vošli do súd­nej siene s veliteľmi a pop­red­nými mužmi mes­ta, na Fes­tov roz­kaz pred­vied­li Pav­la. 24 A Fes­tus po­vedal: Kráľ Ag­ripa a všet­ci vy prítom­ní mužovia, vidíte toh­to (človeka); pre neho celé množs­tvo Židov aj v Jeruzaleme aj tu nalieha na mňa s krikom, že ne­smie ďalej žiť. 25 Ale ja som sa pre­svedčil, že nič ne­vykonal, za čo by za­sluhoval sm­rť, a keď sa aj on od­volal k jeho veličen­stvu, roz­hodol som sa po­slať ho tam. 26 Ale ne­môžem nič určitého na­písať o ňom svoj­mu pánovi. Pre­to som ho dal pred­viesť pred vás a hlav­ne pred teba, kráľ Ag­ripa, aby som ho vy­počul a vedel, čo na­písať o ňom. 27 Lebo zdá sa mi nerozum­ným po­slať väzňa a ne­udať jeho vinu.