Evanjelický › Skutky › 9

Skutky

Skutky apoštolov

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28

Saulovo obrátenie1 A Saul ešte vždy zúril proti učeníkom Pánovým, dych­tiac po ich vy­vraždení. Išiel teda ku veľkňazovi 2 a vy­žiadal si od neho lis­ty na synagógy v Damas­ku, aby prív­ržen­cov toho učenia, ak tam nie­ktorých náj­de, po­viazaných pri­viedol do Jeruzalema, mužov aj ženy. 3 Ako šiel a blížil sa k Damas­ku, ožiarilo ho od­razu svet­lo z neba; 4 padol na zem a počul hlas, ktorý mu vravel: Saul, Saul, prečo ma prena­sleduješ? 5 A on po­vedal: Kto si, Pane? Od­povedal mu: Ja som Ježiš, ktorého ty prena­sleduješ. 6 Ale [ťažko sa ti bude spierať os­tňu. Trasúc sa a diviac, spytoval sa (Saul): Čo chceš, Pane, aby som činil? Pán od­povedal: ] Vstaň a choď do mes­ta a po­vedia ti, čo máš robiť. 7 A mužovia, ktorí šli s ním, stáli ako ohromení, lebo počuli síce hlas, ale ne­videli ni­koho. 8 Saul teda vstal zo zeme, ale keď ot­voril oči, nič ne­videl; i vzali ho za ruky a za­vied­li do Damas­ku. 9 A tri dni ne­videl, ani nejedol, ani ne­pil. Saul a Ananiáš10 A bol v Damas­ku učeník menom Ananiáš. Tomu po­vedal Pán vo videní: Ananiáš! A on po­vedal: Tu som, Pane! 11 A Pán mu na to: Vstaň, choď do ulice, ktorá sa volá Rov­ná, a vy­hľadaj v dome Júdovom Sau­la, prímenom Tar­zen­ského; lebo, hľa, mod­lí sa, 12 a videl vo videní muža menom Ananiáš, ako vchádza k nemu a kladie ruky na neho, aby zase videl. 13 Ananiáš od­povedal: Pane, od mnohých som počul o tom mužovi, koľko zlého narobil Tvojim svätým v Jeruzaleme; 14 aj tu má moc od veľkňazov, aby po­viazal všet­kých, ktorí vzývajú Tvoje meno. 15 Riekol mu Pán: Len choď, lebo on mi je vy­volenou nádobou, aby niesol moje meno pred po­hanov, aj pred kráľov a pred synov iz­rael­ských. 16 Lebo ja mu ukážem, koľko musí tr­pieť pre moje meno. 17 Od­išiel teda Ananiáš a voj­dúc do toho domu, položil ruky na neho a po­vedal mu: Brat Saul, Pán Ježiš, ktorý sa ti ukázal na ces­te, po ktorej si prišiel, po­slal ma, aby si zase videl a bol na­pl­nený Duchom Svätým. 18 A vtom spad­li mu z očú akoby šupiny, zase videl a dal sa po­krs­tiť. 19 Po­tom prijal po­krm a zmoc­nel. Nie­koľko dní zo­stal Saul s učeník­mi, ktorí boli v Damas­ku, Prvé vystúpenie Saulovo20 a hneď zves­toval v synagógach Ježiša, že On je Syn Boží. 21 Všet­ci, ktorí ho počuli, užas­li hovoriac: Či je toto nie ten, čo v Jeruzaleme hubil všet­kých vy­znavačov toho mena a aj sem na to prišiel, aby ich po­viazaných od­viedol ku veľkňazom? 22 Ale Saul vy­stupoval tým ne­o­hrozenejšie a Židov, ktorí bývali v Damas­ku, uvádzal do roz­pakov do­kazujúc, že On (totiž Ježiš) je Kris­tus. 23 Keď prešlo mnoho dní, do­hod­li sa Židia, že ho za­bijú. 24 Saul sa však do­zvedel o ich ú­klade. Aj brány strážili vo dne-v noci, aby ho za­bili, 25 ale učeníci vzali ho v noci a spus­tili v koši dolu hrad­bami. 26 Keď prišiel do Jeruzalema, po­kúsil sa pri­pojiť k učeníkom, ale všet­ci sa ho báli, lebo ne­verili, že je učeník. 27 Ujal sa ho však Bar­nabáš a uvedúc ho k apoštolom, roz­povedal im, ako na ces­te videl Pána a že hovoril s Ním, aj ako ne­o­hrozene kázal v Damas­ku v mene Ježišovom. 28 A pre­býval s nimi v Jeruzaleme, kázal ne­o­hrozene v mene Pánovom, 29 rozp­rával a hádal sa aj s Helenis­tami, a oni chys­tali sa ho za­biť. 30 Keď sa bratia do­zvedeli o tom, od­vied­li ho do Cezarey a po­slali do Tar­zu. Peter uzdravil Eneáša31 A tak cir­kev po celom Jud­sku i v Galilei i v Samárii mala po­koj, budovala sa, chodila v báz­ni Pánovej a roz­hojňovala sa po­tešením Ducha Svätého. 32 Keď Peter po­chodil všet­kých, prišiel aj k svätým , ktorí bývali v Lyde. 33 Našiel tam človeka menom Eneáš, ktorý od ôs­mich rokov ležal na po­steli ochr­nutý. 34 I po­vedal mu Peter: Eneáš, uzdravuje ťa Ježiš Kris­tus; vstaň a po­steľ si! A hneď vstal. 35 I videli ho všet­ci, ktorí bývali v Lyde a Sarone; a títo ob­rátili sa k Pánovi. Peter vzkriesil Tabitu36 Bola však v Jop­pe učeníčka menom Tabita, čo v pre­klade znamená Srn­ka. A bola bohatá na dob­ré skut­ky a dávala šted­ré al­mužny. 37 I stalo sa v tie dni, že ochorela a umrela. Umyli ju a položili vo vr­ch­nej dvorane. 38 A keďže Lyda bola blíz­ko Jop­py, učeníci, keď počuli, že je Peter tam, po­slali k nemu dvoch mužov a prosili ho: Neťažkaj si prísť k nám. 39 A Peter vstal a šiel s nimi. Ako prišiel, vo­vied­li ho do vr­ch­nej dvorany. Tu ho ob­stúpili všet­ky vdovy a nariekali, ukazujúc suk­ne a plášte, čo im urobila Srn­ka, kým bola s nimi. 40 Peter po­slal všet­kých von, padol na kolená, mod­lil sa a - ob­rátený k (mŕt­vemu) telu - po­vedal: Tabita, vstaň! I ot­vorila oči, a keď videla Pet­ra, po­sadila sa. 41 Peter jej podal ruku, zo­dvihol ju, po­tom za­volal svätých a vdovy a po­stavil ju pred nich živú. 42 To sa roz­nies­lo po celej Jop­pe a mnohé uverili v Pána. 43 (Peter) zo­stal po­tom nie­koľko dní v Jop­pe u is­tého Šimona, gar­biara.