Evanjelický › Skutky › 7

Skutky

Skutky apoštolov

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28

Štefanova obrana1 I spýtal sa ho veľkňaz: Či je to tak? 2 A (Štefan) od­povedal: Počuj­te, mužovia, bratia a ot­covia! Boh slávy ukázal sa nášmu ot­covi Ab­rahámovi, keď bol v Mezopotámii, skôr, ako býval v Chárane, 3 a riekol mu: Vy­j­di zo svojej zeme a spomedzi svoj­ho príbuzen­stva a choď do zeme, ktorú ti ukážem. 4 Vy­šiel teda z Chal­dej­ska a býval v Chárane. Keď mu otec umrel, pre­sťahoval ho (Boh) od­tiaľ do tej­to zeme, v ktorej teraz vy bývate. 5 Ale nedal mu v nej dedičs­tvo ani na stopu nohy; sľúbil mu však, že mu ju dá do vlast­níc­tva, aj jeho po­tom­stvu po ňom, hoci ne­mal dieťa. 6 Tak­to totiž hovoril Boh: Tvoje po­tom­stvo bude bývať ako hosť v cudzej zemi, zo­tročia ho tam a zle budú na­kladať s ním štyris­to rokov, 7 ale národ, ktorému budú ot­ročiť, ja budem súdiť, po­vedal Boh, a po­tom vy­j­dú a budú mi slúžiť na tom­to mies­te. 8 Nato dal mu zmluvu ob­riez­ky. Tak splodil Izáka a ob­rezal ho na ôs­my deň; Izák (splodil) Jákoba a Jákob dvanásť pat­riar­chov. 9 Pat­riar­chovia žiar­lili však na Jozefa a predali ho do Egyp­ta. Ale Boh bol s ním, 10 vy­slobodil ho zo všet­kých úz­kos­tí a dal mu milosť a múd­rosť pred faraónom, egypt­ským kráľom, ktorý ho ustanovil za správ­cu nad Egyp­tom a nad celým svojím domom. 11 Po­tom prišiel na celý Egypt a Kanaán hlad a veľké súženie, takže naši ot­covia nenachádzali po­traviny. 12 Keď Jákob počul, že v Egyp­te majú obilie, po­slal tam našich ot­cov pr­vý raz. 13 Na druhom raze dal sa Jozef po­znať svojim bratom a faraón sa do­zvedel o rode Jozefovom. 14 Vtedy Jozef dal za­volať k sebe otca Jákoba a celú jeho rodinu, počtom sedem­desiat­päť duší. 15 A šiel Jákob do Egyp­ta a skonal on aj naši ot­covia. 16 I prenies­li ich do Síchemu a po­chovali v hrobe, ktorý kúpil Ab­rahám za zjed­nané strieb­ro od synov Emorových v Sícheme. 17 Ako sa po­tom pri­bližoval čas za­sľúbenia, ktoré Hos­podin s prísahou dal Ab­rahámovi, rás­tol a rozm­nožoval sa ľud v Egyp­te, 18 až na­stúpil iný kráľ v Egyp­te, ktorý ne­poz­nal Jozefa. 19 Ten pod­vádzal náš rod a trápil našich ot­cov, takže boli nútení vy­hadzovať svoje ne­mluv­niat­ka, aby nezos­tali nažive. 20 V tom­to čase narodil sa Mojžiš a bol milý Bohu. Tri mesiace chovali ho v jeho ot­cov­skom dome, 21 a keď ho vy­ložili, vzala si ho dcéra faraónova a vy­chovala za syna. 22 A na­učil sa Mojžiš všet­ku egypt­skú múd­rosť a bol moc­ný v slovách aj v skut­koch. 23 Keď však do­vŕšil štyrid­sať rokov, za­túžil v srd­ci navštíviť svojich bratov, synov iz­rael­ských. 24 A keď videl, ako sa jed­nému z nich kriv­dí, za­stal sa ho, po­mstil utlačovaného a za­bil Egypťana. 25 Dom­nieval sa, že jeho bratia porozumejú, že im Boh po­siela zá­chranu skr­ze jeho ruky, ale ne­porozumeli. 26 Na druhý deň prišiel k nim, keď sa vadili medzi sebou; na­pomínal ich k po­koju hovoriac: Mužovia, ste bratia. Prečo si na­vzájom kriv­díte? 27 Ale ten, čo kriv­dil svoj­mu blížnemu, od­bil ho slovami: Kto ťa ustanovil za vladára a sud­cu nad na­mi? 28 Či chceš za­biť aj mňa, ako si včera za­bil Egypťana? 29 Pre tieto slová utiekol Mojžiš a býval ako cudzinec v Madian­sku, kde splodil dvoch synov. 30 A keď minulo štyrid­sať rokov, ukázal sa mu na púšti vr­chu Sinaj an­jel [Pánov] v plameni horiaceho kra. 31 Keď to Mojžiš uvidel, divil sa tomu videniu. A keď podišiel, aby sa po­zrel, oz­val sa k nemu hlas Pánov: 32 Ja som Boh tvojich ot­cov, Boh Ab­rahámov, Izákov a Jákobov. I preľakol sa Mojžiš a ne­od­vážil sa po­zrieť (v tú stranu). 33 Pán mu však hovoril (ďalej): Zo­buj si obuv z nôh, lebo mies­to, na ktorom stojíš, je svätá zem. 34 Videl som, videl, ako zle za­chádzajú s mojím ľudom v Egyp­te, a počul som jeho stonanie; pre­to som zo­stúpil, aby som ho vy­slobodil. A teraz poď, pošlem ťa do Egyp­ta. 35 Toho Mojžiša teda, ktorého za­preli, keď mu po­vedali: Kto ťa ustanovil za vladára a sud­cu? toho ako vod­cu a vy­sloboditeľa po­slal skr­ze an­jela, ktorý sa mu ukázal v kre. 36 A on ich aj vy­viedol, činiac znamenia a zá­zraky v zemi egypt­skej a na Čer­venom mori, aj na púšti za štyrid­sať rokov. 37 To je ten Mojžiš, ktorý po­vedal synom iz­rael­ským: Pán Boh vzbudí vám spomedzi vašich bratov proroka ako mňa. [Toho počúvaj­te!] 38 To je ten, ktorý bol v zhromaždení na púšti pro­stred­níkom medzi an­jelom, ktorý hovoril k nemu na vr­chu Sinaj, a medzi našimi ot­cami; on prijal živé slová, aby ich vy­dal nám; 39 ktorého naši ot­covia nech­celi po­slúchať, ale ho za­vr­h­li a ob­rátili sa srd­com k Egyp­tu, 40 hovoriac Áronovi: Urob nám bohov, ktorí pôj­du pred na­mi, lebo ne­vieme, čo je s Mojžišom, ktorý nás vy­viedol z Egyp­ta. 41 I urobili si v tie dni teľa a obetovali tej­to mod­le, veseliac sa z diela svojich rúk. 42 Ale Boh sa od­vrátil od nich a vy­dal ich, aby uc­tievali hviez­dy na nebi , ako čítame v knihe prorokov: Či ste mi, dom iz­rael­ský, za tých štyrid­sať rokov na púšti vari obetovali zvieratá a (iné) obete? 43 Či ste neb­rávali so sebou radšej stánok Molochov a hviez­du svoj­ho boha Rom­fa, ob­razy, ktoré ste si sami urobili, aby ste ich vzývali? Pre­to vás pre­sťahujem až za Babylon. 44 Naši ot­covia mali stánok svedec­tva na púšti, ako nariadil Ten, ktorý roz­kazoval Mojžišovi urobiť ho podľa vzoru, aký videl. 45 Ten­to (stánok) pre­vzali aj naši ot­covia, vnies­li ho s Józu­om do zeme po­hanov, ktorých vy­hnal pred našimi ot­cami (a mali ho) až do dňov Dávidových. 46 Dávid našiel milosť u Boha a prosil, aby mohol náj­sť stánok Bohu Jákobov­mu. 47 Šalamún Mu po­tom vy­stavil dom. 48 Ale Naj­vyšší nebýva v chrámoch rukou vy­budovaných, ako hovorí prorok: 49 Nebesá sú mi trónom a zem pod­nožím; aký mi teda vy­stavíte dom, - hovorí Pán, alebo kde je aké mies­to pre môj od­počinok? 50 Či to všet­ko ne­urobila moja ruka? 51 Vy tvrdo­šij­ní a ne­ob­rezaného srd­ca a uší, vy sa vždy protivíte Duchu Svätému; ako vaši ot­covia, tak aj vy. 52 Ktorého z prorokov ne­prena­sledovali vaši ot­covia? Po­mor­dovali tých, čo pred­zves­tovali príchod toho Spravod­livého; a Jeho zrad­cami a vrah­mi ste teraz vy, 53 ktorí ste pro­stred­níc­tvom an­jelov prijali zákon, ale ste ho nezachovávali. Štefana kameňujú54 Keď to počuli, zúrili v srd­ci a šk­rípali zubami na neho. 55 Ale on, pl­ný Ducha Svätého, vzhliadol k nebesám, videl slávu Božiu a Ježiša stáť na pravici Božej, 56 i riekol: Aj­hľa, vidím nebesá ot­vorené a Syna človeka stáť na pravici Božej. 57 Oni však skrík­li mohut­ným hlasom, za­pchávajúc si uši, a po­tom sa jed­nomyseľne oborili na neho. 58 Vy­hnali ho z mes­ta a kameňovali. Sved­kovia po­od­kladali si šaty k nohám mláden­ca menom Saul. 59 A kameňovali Štefana, ktorý sa mod­lil: Pane Ježiši, prij­mi môj­ho ducha! 60 Po­tom po­kľakol, zvolal sil­ný hlasom: Pane, ne­počítaj im ten­to hriech! A len čo do­povedal, usnul.