Evanjelický › Skutky › 23

Skutky

Skutky apoštolov

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28

Pavel pred židovskou radou1 Pavel sa uprene za­hľadel na radu a pre­hovoril: Mužovia, bratia! Až do dnešného dňa robil som vo všet­kom podľa svoj­ho naj­lepšieho svedomia pred Bohom. 2 Tu veľkňaz Ananiáš roz­kázal tým, čo stáli pri ňom, aby ho bili po ús­tach. 3 Po­vedal mu Pavel: Boh bude biť teba, obielená stena ! Ty sedíš tu, aby si ma súdil podľa zákona, a kážeš ma biť proti zákonu? 4 Ale tí, čo tam stáli, do­hovárali mu: Veľkňazovi Božiemu zlorečíš? 5 Od­povedal Pavel: Ne­vedel som, bratia, že je veľkňaz; lebo je na­písané: Vladárovi svoj­ho ľudu nebudeš zlorečiť. 6 Keďže však Pavel vedel, že prítom­ní sú sčias­t­ky sadukaji a sčias­t­ky farizeji, zvolal v rade: Mužovia, bratia, som farizej, syn farizejov, a pre (moju) nádej, pre (vieru v) zmŕt­vychvs­tanie ma súdia. 7 Ako to po­vedal, po­vs­tal roz­kol medzi farizej­mi a medzi sadukaj­mi a zhromaždenie sa ro­z­dvojilo. 8 Sadukaji totiž hovoria, že niet zmŕt­vychvs­tania ani an­jela, ani ducha; kým farizeji vy­znávajú oboje. 9 Str­hol sa teda ohrom­ný krik. Spomedzi farizejov po­vs­tali nie­ktorí zákon­níci a os­tro sa hádali volajúc: Nič zlé nenachádzame na tom­to človeku. A čo ak Duch hovoril s ním alebo an­jel? [Nebojuj­me proti Bohu!] 10 Keďže po­vs­tal veľký roz­kol, obával sa veliteľ, že roz­tr­hajú Pav­la; roz­kázal vojakom zísť dolu, vy­trh­núť im ho a od­viesť do kasár­ne. Židovské úklady proti Pavlovi11 V na­sledujúcu noc po­stavil sa Pán vedľa neho a riekol mu: Buď zmužilý, [Pavel]; lebo ako si svedčil o mne v Jeruzaleme, tak musíš svedčiť aj v Ríme. 12 Keď sa rozo­dnilo, zhluk­lo sa nie­koľko Židov a za­prisahali sa s kliat­bou, že nebudú ani jesť, ani piť, do­kiaľ Pav­la nezabijú. 13 A bolo ich vy­še štyrid­sať, ktorí sa tak­to sprisahali. 14 Títo pred­stúpili pred veľkňazov a starších hovoriac: Kliat­bou sme sa za­prisahali, že ne­okúsime nič, kým Pav­la nezabijeme. 15 Pre­to teraz, po do­hode s radou, oznám­te veliteľovi, aby vám ho zaj­tra pred­viedol, ako keby ste chceli zvedieť o ňom niečo určitejšie, a my sme hotoví za­biť ho prv, ako sa pri­blíži. 16 Ale počul o tom­to ú­klade syn Pav­lovej ses­try a prišiel, vošiel do kasár­ne a roz­povedal to Pav­lovi. 17 Pavel si po­volal jed­ného zo stot­níkov a po­vedal mu: Za­veď toh­to mláden­ca k veliteľovi; lebo mu má niečo oznámiť. 18 Vzal ho teda a za­viedol k veliteľovi vraviac: Väzeň Pavel si ma za­volal a prosil, aby som pri­viedol k tebe toh­to mláden­ca, ktorý ti má niečo po­vedať. 19 Veliteľ ho vzal za ruku, utiahol sa s ním a spýtal sa: Čo je to, čo mi máš oznámiť? 20 A on mu od­povedal: Židia sa uznies­li pop­rosiť ťa, aby si zaj­tra dal pri­viesť Pav­la do rady, ako by chceli zvedieť o ňom niečo určitejšieho. 21 Ale ty im ne­povoľ; lebo viac ako štyrid­sať z nich mu strojí ú­klady a s kliat­bou sa za­prisahali, že nebudú ani jesť, ani piť, do­kiaľ ho nezabijú. A už sú pri­pravení, čakajú len na tvoj sú­hlas. 22 Veliteľ pre­pus­til mláden­ca a pri­kázal mu: Ni­komu nehovor, že si mi to oznámil. Pavel odvedený do Cézarey23 Nato si za­volal dvoch stot­níkov a po­vedal im: Pri­prav­te na deviatu hodinu večer dve­sto vojakov, aby moh­li odísť do Cézarey, aj sedem­desiat jazd­cov a dve­sto kopij­níkov. 24 Aj jaz­dné zvieratá mali pri­praviť, aby po­sadili na ne Pav­la a do­pravili ho bez úrazu k vladárovi Felixovi. 25 Jemu však na­písal list toh­to znenia: 26 Klau­dius Lyziáš výbor­nému vladárovi Felixovi za­siela po­zdrav. 27 Toh­to muža chytili Židia a chceli ho zmár­niť. Ale prišiel som s voj­skom a vy­tr­hol som im ho, keď som sa do­zvedel, že je rím­sky občan. 28 Chcel som zvedieť príčinu, pre ktorú ho žalujú, a dal som ho pred­viesť pred radu. 29 Tu som zis­til, že žalujú na neho pre akési hád­ky o svojom zákone, ale že nie je ob­vinený zo zločinu, pre ktorý by za­sluhoval sm­rť alebo žalár. 30 Keď mi však bolo oznámené, že stroja ú­klady tomuto mužovi, ih­neď som ho po­slal k tebe a naložil som žalob­níkom, aby tebe po­vedali, čo majú proti ne­mu. [Maj sa dob­re!] 31 Vojaci podľa roz­kazu vzali Pav­la a od­vied­li ho v noci do An­tipat­ridy. 32 Na druhý deň vy­pravili s ním jazd­cov a vrátili sa do kasár­ne. 33 Tí prišli do Cézarey, odo­vzdali vladárovi list a po­stavili pred neho aj Pav­la. 34 Keď (vladár) prečítal (list), spýtal sa, z ktorej krajiny je, a keď sa do­zvedel, že z Cilície, 35 po­vedal mu: Vy­počujem ťa, keď prídu aj tvoji žalob­covia. A roz­kázal ho strážiť v Herodesovom paláci.