EvanjelickýSkutky22

Skutky

Skutky apoštolov

Pavlova reč k ľudu1 Mužovia, bratia a ot­covia, počuj­te teraz moju ob­ranu pred vami. 2 Keď počuli, že hovorí k nim v heb­rej­skom nárečí, tichšie sa správali. A (Pavel) hovoril: 3 Som Žid, narodený v Tar­ze, v Cilícii, vy­chovaný však v tom­to mes­te pri nohách Gamalielových, vy­učený dô­klad­ne ot­cov­skému zákonu. A bol som, ako ste vy všet­ci dnes, hor­liv­com Božím; 4 až na sm­rť som prena­sledoval toto učenie; viazal som a vr­hal do väzenia mužov a ženy, 5 ako mi to do­svedčí aj sám veľkňaz a všet­ci starší, od ktorých som do­stal aj lis­ty na bratov, a šiel som do Damas­ku, aby som i tamojších pri­viedol do Jeruzalema zviazaných, aby boli po­tres­taní. 6 Ale ako som išiel a okolo polud­nia blížil sa k Damas­ku, ob­kľúčilo ma od­razu veľké svet­lo z neba; 7 i padol som na zem a počul som hlas, ktorý mi hovoril: Saul, Saul, prečo ma prena­sleduješ? 8 A spýtal som sa: Kto si, Pane? A On mi od­povedal: Ja som Ježiš Nazaret­ský, ktorého ty prena­sleduješ. 9 A tí, čo boli so mnou, videli svet­lo [a predesili sa], ale ne­počuli hlas Toho, ktorý hovoril so mnou. 10 I po­vedal som: Čo robiť, Pane? A Pán mi od­povedal: Vstaň a choď do Damas­ku; tam ti po­vedia všet­ko, čo ti je uložené robiť. 11 A keďže som pre jas toho svet­la ne­videl, vied­li ma za ruku tí, čo boli so mnou, a prišiel som do Damas­ku. 12 Tu prišiel ku mne is­tý Ananiáš, muž nábožný podľa zákona a dob­rej po­ves­ti pred všet­kými obyvateľmi židov­skými, 13 a po­stavil sa predo mnou vraviac mi: Brat Saul, viď znova! A ja som v tú chvíľu po­zrel na neho. 14 Tu mi po­vedal: Boh našich ot­cov ťa vy­volil, aby si po­znal Jeho vôľu a videl Spravod­livého a počul hlas z Jeho úst, 15 pre­tože pred všet­kými ľuďmi budeš Jeho sved­kom o tom, čo si videl a počul. 16 Čo teraz už váhaš? Vstaň, daj sa po­krs­tiť, umy sa z hriechov a vzývaj Jeho meno! 17 A keď som sa vrátil do Jeruzalema a mod­lil som sa v chráme, prišiel som do vy­trženia 18 a videl som Ho, ako mi hovorí: Ponáhľaj sa a odíď rých­lo z Jeruzalema, pre­tože ne­prij­mú tvoje svedec­tvo o mne. 19 Od­povedal som Mu: Pane, oni vedia, že som vr­hal do väzenia a po synagógach bil tých, čo verili v Teba. 20 A keď prelievali krv Tvoj­ho sved­ka Štefana, aj ja som tam stál, sch­vaľujúc jeho za­mor­dovanie a strážiac šaty tých, čo ho mor­dovali. 21 Ale On mi po­vedal: Choď, lebo ťa pošlem ďaleko medzi po­hanov. Pavel vo väzení22 Až po tieto slová ho počúvali, ale tu skrík­li sil­ným hlasom: Preč zo zeme s takým­to človekom, lebo nie je hoden žiť! 23 A keď len kričali, roz­háňajúc sa plášťami a hádžuc prach do vzduchu, 24 roz­kázal veliteľ od­viesť ho do kasár­ne a kázal ho zbičovať, aby sa do­zvedel, prečo kričali tak na neho. 25 Ale ako ho vy­tiah­li, aby ho bičovali, po­vedal Pavel stot­níkovi, ktorý tam stál: Či smiete bičovať rím­skeho občana, a to k tomu ne­od­súdeného? 26 Keď to stot­ník počul, pri­stúpil k veliteľovi a po­vedal mu: Čo to robíš? Veď ten človek je rím­sky občan! 27 Pri­stúpil teda veliteľ a po­vedal mu: Po­vedz mi, si ty rím­sky občan? A on od­povedal: Áno, som. 28 A veliteľ po­vedal: Ja som si za drahé peniaze za­dovážil to občian­stvo. Ale Pavel od­povedal: Ja som sa však narodil (ako rím­sky občan). 29 Hneď nato od­stúpili od neho, ktorí ho mali bičovať. Aj sám veliteľ sa preľakol, keď zvedel, že je rím­sky občan, a on že ho dal po­viazať. 30 Na druhý deň, keďže sa chcel spoľah­livo do­zvedieť, čo to vlast­ne Židia žalujú na neho, dal ho roz­viazať a roz­kázal, aby sa zišli veľkňazi a celá rada; i dal pred­viesť Pav­la a po­stavil ho pred nich.

EvanjelickýSkutky22