Evanjelický › Skutky › 19

Skutky

Skutky apoštolov

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28

Pavel v Efeze1 Keď Apol­lo bol v Korin­te, prešiel Pavel hor­nými krajinami, prišiel do Efezu a našiel (tam) nie­ktorých učeníkov. 2 I spýtal sa ich: Či ste prijali Ducha Svätého, keď ste uverili? A oni mu od­povedali: Nie, ani sme len ne­počuli, že je Duch Svätý. 3 Po­vedal im: V čo ste teda boli po­krs­tení? Od­vetili: Jánovým krs­tom. 4 Nato im Pavel po­vedal: Ján krs­til krs­tom po­kánia a pri­kazoval ľudu, aby verili v Toho, ktorý pri­chádza po ňom, to jest v [Kris­ta] Ježiša. 5 Keď to počuli, dali sa po­krs­tiť v meno Pána Ježiša [Kris­ta]. 6 Ako Pavel položil ruky na nich, zo­stúpil na nich Duch Svätý, i hovorili jazyk­mi a prorokovali. 7 A bolo ich všet­kých spolu asi dvanásť mužov. 8 Po­tom vošiel do synagógy, ne­o­hrozene vy­stupoval a tri mesiace viedol rozp­ravy s nimi, pre­sviedčajúc ich o kráľov­stve Božom. 9 A keď sa nie­ktorí za­tvr­dili a ne­pos­lúchali, ale po­tupovali to učenie pred zá­stupom, od­lúčil sa od nich, od­delil učeníkov a každý deň hovoril v škole Tyranovej. 10 To trvalo dva roky, takže počuli slovo Pánovo všet­ci, ktorí bývali v Ázii, Židia a Gréci. 11 A Boh robil ne­obyčaj­né divy rukami Pav­la, 12 takže ľudia šat­ky a zás­tery z jeho tela nosili na ne­moc­ných a neduhy sa vzďaľovali od nich; aj zlí duchovia vy­chádzali z nich. 13 Aj nie­ktorí z po­tul­ných židov­ských za­klínačov po­kúsili sa vy­slovovať meno Pána Ježiša nad ľuďmi, ktorí mali zlých duchov, a hovorili: Za­klínam vás Ježišom, ktorého káže Pavel. 14 Robili to sied­mi synovia nejakého Skevu, židov­ského veľkňaza. 15 Ale zlý duch im od­povedal: Ježiša po­znám, aj o Pav­lovi viem; ale kto ste vy? 16 A oboril sa na nich ten človek, v ktorom býval zlý duch, zmoc­nil sa ich oboch, a tak ich doriadil, že na­hí a doráňaní zutekali z toho domu. 17 I do­zvedeli sa o tom všet­ci Židia i Gréci, ktorí bývali v Efeze, a všet­kých po­chytila bázeň a zvelebovali meno Pána Ježiša. 18 Mnohí, ktorí uverili, pri­chádzali, vy­znávali a vy­rozp­rávali svoje skut­ky. 19 Mnohí za­se, ktorí sa za­oberali čarodej­níc­tvom, po­znášali svoje knihy a spálili ich všet­kým pred očami; a keď spočítali ich cenu, do­stali päťdesiat­tisíc striebor­ných. 20 Tak­to mocou Pánovou rást­lo slovo a do­kazovalo svoju silu. 21 Po tých­to udalos­tiach roz­hodol sa v duchu Pavel prej­sť Macedóni­ou a Achájou a ísť do Jeruzalema po­vediac si: Keď po­bud­nem tam, treba sa mi podívať aj do Ríma. 22 Dvoch zo svojich po­moc­níkov, Timotea a Eras­ta, po­slal teda do Macedónie a sám zo­stal ešte na čas v Ázii. Vzbura v Efeze23 V ten čas strh­la sa ne­malá vzbura pre to učenie. 24 Jeden zlat­ník totiž, menom Demeter, vy­rábal striebor­né chrámy Dianine a tým dával remesel­níkom ne­malý zárobok. 25 Ten si ich zvolal, aj robot­níkov, ktorí pracovali pri tom, a hovoril im: Mužovia, vy viete, že z toh­to remes­la je náš blaho­byt; 26 a teraz vidíte a počujete, že ten­to Pavel nielen v Efeze, ale temer po celej Ázii pre­svedčil a od­vrátil veľmi mnohých, lebo hovorí, že bohovia rukami urobení nie sú bohovia. 27 A nielen toto nebez­pečen­stvo nám hrozí, ale aj to, že ani chrám veľkej Diany nebudú mať za nič a olúpia o božs­kú veleb­nosť i ju, ktorú si ctí celá Ázia a celý svet. 28 Ako to počuli, vzbĺk­li hnevom a kričali: Veľká je Diana efez­ská! 29 A celé mes­to bolo pl­né vzbury; všet­ci sa jed­nomyseľne valili do divad­la a vliek­li so sebou Macedón­cov, Gaja a Aris­tar­cha, spoločníkov Pav­lových. 30 Aj Pavel chcel ísť do zhromaždenia, ale učeníci mu nedovolili. 31 Áno, aj nie­ktorí z aziar­chov , ktorí mu boli na­klonení, po­slali mu od­kaz a prosili ho, aby nešiel do divad­la. 32 Jed­ni kričali tak, druhí inak. Lebo celé zhromaždenie bolo samá trma-vrma a väčšina ani ne­vedela, prečo sa zišli. 33 Tu vy­tiah­li zo zá­stupu Alexan­dra, ktorého Židia po­tis­li do­predu. Alexan­der dal rukou znamenie a chcel po­vedať ľudu ob­ran­nú reč. 34 Ale ako po­znali, že je Žid, zvolali všet­ci jed­ným hlasom, kričiac asi dve hodiny: Veľká je Diana efez­ská! 35 Keď mest­ský pisár utíšil zá­stup, pre­hovoril k nim: Mužovia efez­skí, kto z ľudí by ne­vedel, že mes­to Efez je strážcom chrámu veľkej Diany a jej ob­razu, ktorý padol z neba? 36 Keď to teda ne­možno pop­rieť, treba sa vám upokojiť a v ničom sa ne­prenáh­liť. 37 Lebo pri­vied­li ste [sem] tých­to mužov, a ani svätok­rádeže sa nedopus­tili, ani sa nerúhali našej bohyni. 38 Ale ak Demeter a remesel­níci, ktorí sú s ním, majú niečo proti nie­komu, na to sú obec­né súdy a tam sú vladári, nech žalujú. 39 A ak ok­rem toho máte nejaké žiados­ti, to sa vy­rieši v zákon­nom zhromaždení. 40 Lebo hrozí nám nebez­pečen­stvo, že nás pre dnešnú udalosť obžalujú zo vzbury, keďže nieto dôvodu, ktorým by sme moh­li ospravedl­niť toto zhluk­nutie. S týmito slovami roz­pus­til zhromaždenie.